Prometeus (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prometeus (Gustave Moreau, 1868)

Prometeus alebo Prométheus alebo Prometheus (starogr. Προμηθευς – Prométheus) bol v starogréckej mytológii titan, ktorý stvoril ľudí, daroval im oheň, začo bol prikovaný ku skale. V dejinách kultúry je Prometeus častým námetom, napr. u Goetheho. Motív obetovania sa však objavil aj u Hviezdoslava v diele Slovenský Prometej.

Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]

V gréckej mytológii je Prometeus (doslova Predmysliteľ)

  • buď syn Titana menom Iapetos a Klymeny (podľa Hesioda)
  • alebo syn Gaie (Titan) (podľa Aischyla).

Podľa Hesioda je bratom Atlasa, Menoitiosa a Epimetea (porovnaj Teogónia, verše 507-616). Synom Prometea (s Klyménou alebo Kelaónou) je Deukalión.

V každom prípade je Prometeus božského pôvodu. Nie je priamo príbuzný s vládnucou generáciou bohov za Dia (olympských bohov).

Báj[upraviť | upraviť zdroj]

Prometheus stvoril človeka, naučil ho hospodáriť, loviť, liečiť a pod. Diovi sa však nepáčilo, že mu ľudia neobetujú a tak prikázal Prometeovi, nech mu obetuje za nich. Prometeus zabil býka, do kože zabalil mäso a kosti obalil tukom. Zeus poznal, že sa ho snaží oklamať, no predsa si vybral "bohatšiu" a lákavejšie vyzerajúcu časť obety - kosti obalené v tuku. Odvtedy ľudia mali zo zvierat kožu a mäso a kosti a tuk obetovali bohom. Zeus sa však nahneval a zobral ľuďom oheň so slovami, ak majú mäso, nech ho jedia surové. Prometeus však mal ľudí rád a oheň ukradol z Diovho paláca. Za trest ho dal Zeus prikovať Hefaistovými reťazami na pohorie Kaukaz, kde mu denno-denne orol ujedal z pečene, ktorá mu v noci dorastala. Až raz ho Herakles vyslobodil a orla zastrelil šípom. Prometeus však musel nosiť prsteň s kúskom kaukazskej skaly - aby sa neporušil trest Diov - pripútanie ku skale. Podľa báje je toto dôvod, prečo existujú prstene s kameňmi.

Rodostrom[upraviť | upraviť zdroj]

Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[1]

Uranos
Gaia
Pontos
Ókeanos
Téthys
Hyperión
Theia
Krios
Eurybia
Potamoi
Oceanidy
Hélios
Seléné
Éós
Astraios
Pallas
Perses
Kronos
Rheia
Koios
Foibé
Hestia
Héra
Hádes
Zeus
Léto
Asteria
Démétér
Poseidón
Iapetos
Klymené (alebo Ázia)
Mnémosyné
(Zeus)
Themis
Atlas
Menoitios
Prometeus
Epimétheus
Múzy
Hóry


Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hésiodos, Theogónia 132–138

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]