Ílovec
| Ílovec | |
 Štvrtohorné íly z Estónska. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | ílové minerály |
| Akcesórie | biologické zvyšky, kremeň, kalcit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | zrnitá (jemnozrnná) |
| Farba | šedá, hnedá, tmavošedá |
Ílovec je názov usadenej horniny tvorenej v prevažnej miere (viac ako dve tretiny) ílom - časticami najmenšej veľkosti (menej ako 0,0020 mm). Viac zrnité horniny sa nazývajú kalovce, prípadne prachovce. Íly sú vo všeobecnosti jednou z hlavných zložiek pôd.
Zloženie
Základnou zložkou ílovcov sú ílové minerály. Je to skupina hydratovaných hlinitokremičitanov s vrstevnatou štruktúrou, pričom jednotlivé vrstvy sú kremičité (tetraédrické - jednotlivé atómy kremíka sú obklopené štyrmi atómami kyslíka), hlinité (oktaédrické, kde je každý atóm hliníka obklopený šiestimi atómami kyslíka), pričom niektoré atómy hliníka môžu byť nahradené železom alebo horčíkom. Potom sa táto vrstva nazýva gibbsitová alebo brucitová (podľa minerálov tvoriacich danú vrstvu). Medzi hlavné ílové minerály patrí montmorillonit, kaolinit, haloyzit, berthierit, nontronit, chlority, glaukonit, sepiolit, palygorskit.
V medzivrstvových medzerách sa vďaka van der Waalsovým silám pútané cudzie katióny alebo molekuly (voda, K+, Ca2+, OH−). Niektoré ílové minerály (montmorillonit, illit) majú schopnosť zväčšovať svoj objem pri absorpcii vody, čo je častá príčina zmeny objemu ílových pôd po daždi.
Z ostatných minerálov sa v ílovcoch môže vyskytovať kremeň, muskovit, kalcit a organické zvyšky.
Vznik
Ílovce vznikajú diagenetickou premenou ílov. Prvotným procesom je vytesňovanie vody z medzivrstiev. Čerstvé íly obsahujú 70 až 90 % vody, v hĺbke 1 km je to už len 30 %. Aby bola strata vody takmer stopercentná, je potrebné aj zvýšenie teploty na 100 °C a hĺbku 2 až 4 km. Pri vyšších teplotách dochádza aj k premene jednotlivých minerálov a postupnému bridličnateniu ílovcov.