Ílovnica (potok)
| Ílovnica | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Snina, Humenné |
| Obce | Snina, Adidovce |
| Prameň | Patria (533 m n. m.) |
| - poloha | Laborecká vrchovina, Snina, Horný Zemplín |
| - výška | 365 m |
| - súradnice | 49°00′59″S 22°07′03″V / 49,016483°S 22,117584°V |
| Ústie | Udava |
| - poloha | Laborecká vrchovina, Adidovce, Horný Zemplín |
| - výška | 207 m |
| - súradnice | 49°01′25″S 22°02′39″V / 49,023514°S 22,044103°V |
| Dĺžka | 6,7 km |
| Rád toku | VII. |
| Hydrologické poradie | 4-30-03-078 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ílovnica (staršie Iľovnica) je potok na severovýchodnom Slovensku, na rozhraní okresov Snina a Humenné. Je to ľavostranný prítok Udavy, meria 6,7 km a je tokom VII. rádu. Hydrologické poradie Ílovnice: 4-30-03-078.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení na severnom svahu Patrie (532,7 m n. m.) v nadmorskej výške 365 m n. m.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Preteká južnou časťou Laboreckej vrchoviny, najprv tečie na západ, sprava priberá potok zo Stredného grúňa a stáča sa na juhozápad. Zľava potom priberá krátky prítok z juhovýchodného svahu Barvinkovho vrchu (392,0 m n. m.), na krátkom úseku pokračuje na západ, sprava priberá prítok z juhozápadného svahu Makovice (529,6 m n. m.) a z ľavej strany potok z Barvinkovej doliny. Ďalej sa stáča k severozápadu, preteká okrajom prírodnej rezervácie Iľovnica na oboch brehoch a postupne priberá niekoľko prítokov: zľava zo severného svahu Vysokého vrchu (465,3 m n. m.), sprava z juhozápadného svahu Makovice, prítok spod kóty 473,4 m a z juhovýchodného svahu Žiaru (456,4 m n. m.), zľava z oblasti Nad Črepovom, sprava z juhozápadného svahu Kalinovej (449,2 m n. m.) a opäť zľava zo severovýchodného svahu Črepova (426,0 m n. m.). Na krátkom úseku tečie potom na západ, menším oblúkom sa stáča k juhu a severovýchodne od obce Adidovce ústi v nadmorskej výške cca 207 m n. m. do Udavy.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názvoslovná autorita v roku 1975 štandardizovala názov potoka v podobe Iľovnica[1] a túto podobu v roku 2007 nahradila štandardizáciou spresnenej podoby Ílovnica[2]. Toponymum Ílovnica (pred rokom 2007 aj Iľovnica) má pôvod vo všeobecnom podstatnom mene íl s významom druh hliny, mastná nespevnená usadená nepriepustná hornina hnedastej alebo sivobielej farby, ktoré bolo rozšírené toponymickým formantom so špecifickým príznakom miesta -ov-n-ic-a. Podobne boli utvorené slovenské hydronymá – názvy vodných tokov Kôprovnica[3] (ľavostranný prítok Tichého potoka (zdrojnica Belej)) a Žiarovnica[4] v okrese Sobrance, ale aj názvy iných geografických objektov napr. Čakovnica (lúka), Hranovnica (obec), Jalovnica (les), Kočovnica (les), Kopovnica (pole), Ortovnica (les), Rakovnica (obec), Tisovnica (les), Trhovnica (les)[5]. Íly sa od staroveku používali na výrobu keramiky, pálených aj nepálených tehiel a ako prísada do náterových hmôt na natieranie - omietanie vypletaných stien v chatrčiach najmä kvôli ich nehorľavosti. V pomenovacom procese vodného toku Ílovnica bol v období pomenovania motivačným prvkom charakteristický druh ílovej hliny v koryte potoka, alebo v blízkosti koryta, ktorým potok pretekal[6]. Najstaršia písomná zmienka o obci Adidovce je v listine z roka 1568[7]. Toponymum Ílovnica bolo prenesené na les v chotári Adidoviec s názvom Malá Ílovnica[8][9].
Podobný pôvod názvu zo slovného základu íl má malý počet slovenských toponým napr. Ílovité (pole, Moldava nad Bodvou, okres Košice-okolie), Ilavské štvrte (pole, Kšinná, okres Bánovce nad Bebravou), Ílovisko (pole, Gemerské Dechtáre, okres Rimavská Sobota), Ilava (mesto), Iliavka (ľavostranný prítok Porubského potoka (prítok Podhradského potoka)), Ilavské (pole, Pruské, okres Ilava)[10].
Zaujímavosť[upraviť | upraviť zdroj]
Do roku 1934 viedla údolím Ílovnice lesná železnica do Udavského, dodnes sú rozpoznateľné zvyšky pôvodných násypov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 47. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 51. Dostupné online na [1] [cit. 2021-04-11].
- ↑ Geografické názvy okresu Poprad A8. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-42/1988 zo 4.2.1988. 146 s. S. 71 a 118. 79-901-88 GNO.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN - ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 50 a 63. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1996. 1991 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 66, 140, 143.
- ↑ Priebeh vodného toku Ílovnica v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2021-07-28].
- ↑ Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s. S. 107.
- ↑ Geografické názvy okresu Humenné A32. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1423/1993 z 28.7.1993. 121 s. S. 13, 61, 95 a 98. ISBN 80-85672-05-7.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1913/2007 zo dňa 21.3.2007 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 1, s. 8. Dostupné online na [3] [cit. 2021-04-13].
- ↑ KRAJČOVIČ, Rudolf: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (1-53). In: Kultúra slova, 2009, roč. 43, č. 5, s. 287-288. ISSN 0023-5202.