Ödön Lechner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ödön Lechner
maďarský architekt
maďarský architekt
Dielo
Významné stavby Kostol svätej Alžbety (Modrý kostolík), Katolícke gymnázium na Grösslingovej ulici
Osobné informácie
Narodenie 27. august 1845
  Pešť
Úmrtie 10. júl 1914 (68 rokov)
  Budapešť
Pomník Ödöna Lechnera v Budapešti
Geologický inštitút v Budapešti
Umelecké múzeum v Budapešti

Ödön Lechner (* 27. august 1845, Pešť – † 10. jún 1914, Budapešť[1]) bol maďarský architekt, predstaviteľ secesie. Patrí medzi najznámejších maďarských architektov.[2]

Narodil sa v rodine pôvodom z Bavorska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala do Budapešti. Študoval na reálke, v roku 1865 na technickej škole v Budíne, 18661868 v Berlíne. Začiatky jeho kariéry siahajú do Francúzska, kde sa v ateliéri C. Parenta venoval najmä reštaurátorstvu a ochrane pamiatok.

Pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bol spolumajiteľom stavebnej kancelárie v Budapešti, v rokoch 18741878 pracoval vo Francúzsku. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval činžovné bytové domy, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu. Neskôr sa vypracoval na predstaviteľa maďarskej secesie. V jej duchu navrhol viaceré stavby aj na Slovensku.

Charakteristické prvky[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svojej tvorbe vychádzal z moderného dispozičného riešenia a v architektúre aplikoval prvky orientálnej indickej architektúry s filigránskymi strešnými ozdobami a farebnou glazovanou keramikou na fasádach budov. Svoje výtvarné názory zdieľal a publikoval v časopise Múvészet.

Tvorba všeobecne[upraviť | upraviť zdroj]

V širšej škále projektov, vypracovaných Ödönom Lechnerom, môžeme spomenúť pravoslávny chrám v Michalovciach (1905–1910), gréckokatolícky kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky vo Vranove nad Topľou - mestskej časti Čemerné (1905-1910), Kostol svätej Alžbety v Bratislave (Modrý kostolík) (1906 – 1908), dnešné Gymnázium na Grösslingovej ulici v Bratislave (1906 – 1908), Východoslovenské múzeum v Košiciach (1899 – 1901), obytné domy, bývalé evanjelické gymnázium v Rožňave (1910). Ďalej tvoril aj rôzne teoretické práce.

Lechner pri čiastkovej úprave mesta Bratislava navrhol budovu školy na Grösslingovej ulici. Ako je už u autora zvyčajné, taktiež pre dobu v ktorej tvoril, evidujeme na tejto stavbe prvky, ktoré doslova rozpoznávajú autorstvo tejto stavby. Bohato zdobená členená fasáda s rustikálnymi motívmi. Pilastre, okenné lemovania esteticky dotvárajú fasádu dnešného gymnázia.

Hneď v susedstve navrhol na Bezručovej ulici budovu kostola. Dnešný modrý kostolík, ktorý je zaradený do mnohých bratislavských turistických sprievodcov a javí sa ako Kontrolný bod hlavného mesta. Je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Hlavná mecénka stavby grófka Gabriela M. Szapáryová zabezpečila prenesenie relikvií svätej Alžbety z Viedne a uloženie do Bratislavského kostola slávnostne vysväteného 11. októbra 1913. Dispozične je riešený v duchu starých tradícií a historických slohových inšpirácií. Dominantou je valcovitá veža vysoká 36,8 m s kupolou a polygonálnou apsidou, ku ktorej je pripojená sakristia. Objekt je fasádne riešený modrou mozaikou, ktorá sa vyskytovala skôr vo východoslovanskej renesancii a strecha je pokrytá glazovanou škridlou, ktorá reprezentuje byzantskoorientálnu koncepciu. Tradičný alžbetínsky námet je s kvetmi zachytený aj pri výzdobe interiéru chrámovej lode. Pôvodne tu stál aj mramorový reliéf od Alojza Rigeleho zobrazujúci kráľovnú Alžbetu.

Lechner spolu s kostolíkom navrhol aj faru, ktorá kostolu v minulosti kostolu slúžila.

Na začiatku 20. storočia výrazne ovplyvnil väčšinu významných zástupcov maďarskej architektúry. Béla Málnai a Béla Lajta pracovali v Lechnerovom ateliéri a tvorili architektúru v Lechnerovom nezvyčajnom novom štýle. Spoločne vypracovali aj projekt Vily Sipeky, Budapešť (1905) a obytného domu na Irányiho ulici v centre Budapešti. Nezvyčajná sieťovo tvarovaná spevnená fasáda imituje vplyv viedenskej architektúry, ktorú sa Vágó (Lechnerov kolega) pokúsil dosiahnuť. Zvláštnosťou tejto stavby je vertikálne ukončenie budov vežovo ukončenou atikou.

V Maďarsku Lechner orientoval budapeštianskú architektúru na pozoruhodné prvky, ktoré sa aj pri vytváraní formy prejavilo na stavbe umeleckého múzea (1891 – 1896). Zameral sa hlavne na orientálne ľudové umenie, ktoré malo priniesť do architektúry nový obraz. Taktiež aj farebnosť v tomto štýle zohrávala svoju úlohu. Konkrétne túto stavbu Lechner odlišuje od iných výškou, rozmanitou strechou a kupolami z drahých škridiel a orientuje ho k nerovnochodnosti orientu ako Dogenov palác v Benátkach, ktorý sa smerom hore stále viac zužoval v priečne lomených stále dôležitejších stenových plôchách vo vzorovaní asociovanom texturovaní materiálu.

Geologický inštitút v Budapešti (1896 – 1899) a jeho fasáda pripomína maďarskú renesančnú architektúru. Tu sa po prvýkrát prejavila jedinečnosť tvorby Ödöna Lechnera, a to v dekorovaní fasádnych prvkov. Je to veľmi dobrý príklad vyplnenia fasády z hľadiska funkčného využitia. Skelet obalený secesnou fasádou, ktoré do seba esteticky zapadajú, je na svoju dobu nezvyčajný úkaz. Zo začiatku boli Lechner a Wagner terčom kritiky, v modernej architektúre sa však tento prvok uplatnil.

Zomrel v roku 1914 v Budapešti, časti Terézváros, pochovaný je na cintoríne Kerepesi [3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Záznam o úmrtí v matrike okresu Budapešť VI
  2. Hungarian cultural contributions [online]. [Cit. 2009-10-26]. Dostupné online. (anglicky)
  3. [http://www.agt.bme.hu/varga/foto/kerepesi/lechner.html Foto hrobu na cintoríne Kerepesi

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]