Údol

Údol
Nemáme slobodný obrázok z obce. Pomôžte Wikipédii a nahrajte ho.
Symboly obce
Poloha
Základné údaje
Kraj	Prešovský
Okres	Stará Ľubovňa
Poloha	° ' ° '
Obyvateľov	406 (31. december 2010)
Nacionále
ŠÚJ	527050
EČV	SL
PSČ	065 45 (pošta Plavnica)
Tel. predvoľba	0 52
Oficiálne adresy
Adresa	Obecný úrad Údol 065 45 Údol
Starosta
Štefan Arendáč (SDKÚ-DS)
Zdroje údajov
MOŠ/MIS Informačný portál o mestách a obciach Slovenska

Údol je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Polohopis

Obec sa nachádza v Ľubovnianskej kotline, v údolí rieky Poprad, ktorá preteká neďaleko obce z južnej časti. Susedí na juhu s obcou Plaveč, na východe s obcou Orlov, na severe s obcou Matysová a na západe s obcou Plavnica. Chotár je vŕškovitý, nerovný, ílovitý. Rovina sa rozprestiera jedine po obidvoch stranách rieky Poprad. Od severovýchodu chráni obec pásmo hôr Senečková a Magura, ktoré sú pokryté ihličnatým lesom.

Vodné toky

Cez dedinu tečie malý potok Údolčanka, ktorý sa vlieva do rieky Poprad

Dejiny

Prvá správa o obci je z listiny z roku 1349 v súvislosti s predajom šoltýstva, keď Michal syn Fabiána tamojší šoltýs, predal miestne šoltýstvo dvom spišským mešťanom. K šoltýstvu patrilo len pár pozemkov, pivovar a mlyn. Dedina jestvovala 2-3 desaťročia pred rokom 1349. Založili ju usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva na majetku začiatkom 14. storočia.

Dedina bola majetkovou súčasťou hradného panstva Plaveč nepretržite v 14. - 16. storočí. V písomnostiach zo 14. a 16. storočia sa vyskytuje obec pod názvom UJLAK.

Bol to slovakizovaný tvar pôvodného maďarského názvu Ujlak zloženého zo slov Uj - nový, Lak - bydlisko, osada. Maďarský názov zaviedli feudálni páni dediny a panstva Plavec. Rok 1427 je doložený v portálom súpise šarišskej stolice pod menom WYAK. Vtedy boli ujacké domácnosti zdanené daňou kráľovi od 32 port, takže Ujak už vtedy mohol byt veľkou dedinou.

Neskôr sa sedliaci postupne odsťahovali a sídlisko zaniklo. V písomnostiach o plaveckom panstve z druhej polovice 15. a začiatkom 16. storočia sa dedina v žiadaných písomnostiach nevyskytuje. Nové sídlisko založili rusínski usadlíci so šoltýsom v 20-tých - 30-tých rokoch 16. storočia. Roku 1600 sídlisko pozostávalo zo 17 obývaných poddanských domov a domu šoltýsa. V obnovenej dedine v druhej polovici 16. storočia boli nové sedliacke domácnosti a domy. Koncom 16. storočia bola stredne veľkou dedinou, v ktorej okrem rodiny šoltýsa žilo najmä poddanské obyvateľstvo rusínskeho pôvodu. Roku 1755 obec vyhorela. V roku 1787 mala 61 a v roku 1828 už 88 domov. Roku 1861 obec postihla epidémia cholery. Po vyhlásení ČSR došlo v obci k revolte proti predstaviteľom starého režimu pri ktorej bol vyrabovaný obchod a krčma. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka a sezónnymi prácami v lesoch. Za prvej CSR mnohí obyvatelia emigrovali za prácou do USA a Kanady. Počas druhej svetovej vojny obyvateľstvo podporovalo partizánske skupiny a viacerí občania sa zapojili do SNP.

Politika

• Od roku 1976 - 2007 je starostom obce Emil Knap.

Kultúra a zaujímavosti

23. január 1945 - Oslobodenie obce. V tomto čase každoročné naši občania oslavujú výročie oslobodenia obce Sovietskou armádou. Všetky kultúrne podujatia v priebehu roka sú realizované s tunajším súborom, ktorý sa postupne dostáva na vyššiu úroveň. V roku 1975 bol vytvorený a zorganizovaný spevácko - tanečný súbor, ktorý vystupuje nielen v našej obci na rôznych jubilejných podujatiach a výročiach, ale aj mimo obce. V roku 1993 bol v Bratislave na Dňoch národnostnej kultúry, avšak vyvrcholením jeho činnosti bola účasť súboru na festivale Červená ruža v Ruskom Keresture v Juhoslávii v roku 1990.

Súbor v rámci tohoto festivalu vystúpil 4-krát, spolu navštívili Nový Sad, dedinku Nové Selo, Lemkivský festival v Ždini v Polsku. Žiaľ, súbor z rôznych dôvodov v roku 1996 prestal pracovať. Detský folklórny súbor Údolčanka ešte pracuje naďalej a zúčastňuje sa na festivale vo Svidníku a Kamienke a na rôznych slávnostných podujatiach.

Výstavba Kultúrneho domu sa začala v roku 1975 a v roku 1977 bol dokončený a daný do prevádzky. Na slávnostnom otvorení mali účasť aj zástupcovia okresných orgánov, poslanci a občania, ktorí sa na výstavbe najviac podieľali.

Stavby

• Gréckokatolícky chrám
• Pravoslávny chrám

Pamiatky a prírodné útvary

• V chotári smerom na Plaveč sa nachádzajú skameneliny. Miesto týchto skamenelín sa nazýva „Skalky pri Údole“.
• Pamätná tabuľa umiestnená na kultúrnom dome obce Údol, venovaná ukrajinskej spisovateľke a verejnej činiteľke Irine Nevickej. .

Hospodárstvo a infraštruktúra

V roku 1949 vzniklo Jednotné roľnícke družstvo. Do spoločného obrábania poľnohospodárskej pôdy bolo združené 650 hektárov. V priestranstve hospodárskych budov JRD sa začala výstavba budovy sociálneho zariadenia, ktorá má slúžiť pre potreby JRD. Družstvo dosahovalo veľmi dobré výsledky v celkovom hospodárení. Družstvo sa začalo rozrastať poľnohospodárskymi strojmi, zariadeniami a technikou.

Obec má stavané domy po oboch stranách cesty. Jej plocha ma podobu písmena U, pričom dĺžka obce je cca dva kilometre. Od roku 1935 je v obci telefón a v roku 1953 bol zavedený elektrický prúd.

V roku 1967 bola spravená cez obec asfaltová cesta. O rok neskôr sa začala výstavba novej školy, a verejného osvetlenia a rozhlasu. Vodovod bol postavený v 90-tých rokoch a začiatok kanalizácie je naplánovaný na rok 2004.

Školstvo

V roku 1968 sa začala výstavba novej školy a v roku 1970 bola výstavba ukončená. Počet žiakov, ktorí navštevovali školu bol 113. V roku 1982 počet žiakov klesol na 65.

Situácia sa zhoršovala stále klesajúcou tendenciou školskej dochádzky. V rokoch 2001-2002 sa vyučuje už iba prvý stupeň s počtom detí 6 a 11 deti, ktoré navštevujú MŠ, ktorá je taktiež v budove školy.

Osobnosti

• Irina Nevická - ukrajinská spisovateľka

Externé odkazy

• Združenie Milénium Údol