Ústav pamäti národa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°09′09″S 17°08′16″V / 48,152448°S 17,137744°V / 48.152448; 17.137744

Ústav pamäti národa
Ústav pamäti národa
Právna formaverejnoprávna inštitúcia
OdvetvieŠtátna správa
Založená2002
SídloMiletičova 19
820 18 Bratislava, Slovensko
VedenieJerguš Sivoš
predseda Správnej rady
Webupn.gov.sk
Sídlo ÚPN na Miletičovej 19 v Bratislave

Ústav pamäti národa (skratka ÚPN) je špecializovaná dokumentačná, archívna a vedecko-výskumná verejnoprávna inštitúcia, ktorá zhromažďuje a spracováva všetky druhy informácií, vzťahujúce sa na dobu neslobody v rokoch 1939 až 1989 a sprístupňuje dokumenty po bývalých bezpečnostných zložkách štátu.

Ústav bol založený a riadi sa zákonom č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa).[1] Iniciatíva zriadiť na Slovensku tento typ inštitúcie pochádzala od vtedajšieho poslanca Národnej rady SR a aktéra Nežnej revolúcie Jána Langoša,[2][3] ktorý následne až do svojej smrti v roku 2006 pôsobil aj ako predseda jeho Správnej rady.[4]

Prvoradou úlohou ÚPN je v zmysle zákona:

  • úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody, predovšetkým analyzovanie príčin a spôsobov straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich,
  • sprístupňovať prenasledovaným osobám dokumenty o ich prenasledovaní
  • zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti.[1]

Myšlienka vzniku podobne špecializovanej inštitúcie sa vynorila už v súvislosti s koncipovaním federálneho lustračného zákona. Ústav mal od začiatku veľké existenčné/priestorové a personálne problémy, napriek tomu sprístupnil verejnosti viaceré základné materiály evidencie orgánov Slovenského štátu a orgánov totalitného Česko-Slovenska.[2]

ÚPN medzinárodne spolupracuje s obdobnými inštitúciami z krajín strednej a východnej Európy, akými sú napr. Ústav pre štúdium totalitných režimov v Česku, Ústav národnej pamäti v Poľsku alebo Národná rada pre štúdium archívov Securitate v Rumunsku.[5]

Predsedovia Správnej rady[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobné inštitúcie v iných krajinách[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) [online]. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, 2002-08-19, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  2. ↑ a b ŠÚTOVEC, Milan. Politické Slovensko : encyklopedická príručka : aktéri, dokumenty, inštitúcie, politické strany, udalosti. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2019. 487 s. ISBN 978-80-556-3894-2. S. 425.
  3. ↑ a b Ing. Ján Langoš [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e Predchádzajúci predsedovia Správnej rady ÚPN [online]. upn.sk, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online. Archivované 2019-11-09 z originálu.
  5. ↑ Výročná správa Ústavu pamäti národa za rok 2011 [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, 2012, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  6. ↑ ČTK; SITA; TASR. Novým šéfom ÚPN Ivan Petranský. SME (Bratislava: Petit Press), 2007-01-31. Dostupné online [cit. 2019-11-09]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ TASR. Za nového šéfa ÚPN zvolili Ondreja Krajňáka, podporila ho aj opozícia. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-02-13. Dostupné online [cit. 2019-11-09].
  8. ↑ Odstupujúci predseda ÚPN: O zneužívaní značky ÚPN, a o snahách bývalých komunistov, nacionalistov a sekecii pravdy [online]. Bratislava: omediach.com, 2017-10-30, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.
  9. ↑ TASR. Predsedníčkou Správnej rady ÚPN sa stala Andrea Kluknavská. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-01-12. Dostupné online [cit. 2019-11-09].
  10. ↑ SITA. Správnu radu Ústavu pamäti národa povedie Ján Pálffy. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-03-15. Dostupné online [cit. 2019-11-09]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ Ing. arch. Mgr. Ján Pálffy, PhD. (1974) [online]. Bratislava: Ústav pamäti národa, [cit. 2019-11-09]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PETRANSKÝ, Ivan A. 10 rokov Ústavu pamäti národa. 1. vyd. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2012. 192 s. ISBN 978-80-89335-58-9.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ústav_pamäti_národa&oldid=7783980“