Číhošťský zázrak
Číhošťský zázrak je udalosť, ku ktorej došlo v obci Číhošť na prelome rokov 1949 a 1950. Pri svätej omši na 3. adventnú nedeľu 11. decembra 1949 sa niekoľkokrát počas kázne miestneho farára Josefa Toufara údajne pohol asi pol metra vysoký kríž nad svätostánkom na hlavnom oltári miestneho kostola Nanebovzatia Panny Márie.[1] Sám farár sa o udalosti dozvedel od farníkov až niekoľko dní neskôr. Rovnaký jav sa mal údajne opakovať na Narodenie Ježiša Krista a v Pôstnom období, kedy už P. Toufar nežil (zomrel na Bulovke 25. februára 1950).
Duchovný Toufar obeťou ŠtB[upraviť | upraviť zdroj]
O Číhošť sa začala zaujímať katolícka cirkev, jej veriaci a tiež Štátna bezpečnosť. P. Toufar bol obvinený, že zázrak zinscenoval. V januári bol zatknutý a dopravený do Valdic. Prípad bol zverený vyšetrovateľovi Ladislavovi Máchovi.
Toufar bol potom do Číhošťa v značne zúboženom stave, spôsobenom Máchovým vyšetrovacími metódami, dopravený na „rekonštrukciu“. Akcia bola filmovaná a získaný materiál mal poslúžiť k propagandistickému filmu Běda tomu, skrze něhož přichází pohoršení. Malo byť ukázané, že farár pri kázni kríž rozpohyboval pomocou drôtikového zariadenia maskovaného kvetinami (ide však o zásadnú chybu scenára; číhošťský zázrak sa stal počas adventu, kedy kvetinová výzdoba v kostole podľa liturgických predpisov nie je povolená). Cestou na kazateľnicu zmučený Toufar stratil vedomie a „rekonštrukcia“ musela byť prerušená. Natáčanie prebiehalo v noci, pretože farníci sa o ňom nemali dozvedieť.[2] Toufar bol odvezený späť do Valdíc, kde bol znovu vypočúvaný a pod nátlakom podpísal vykonštruované priznania o „zázraku“ a o sexuálnom zneužívaní miništrantov. Pravosť týchto listín bola v 90. rokoch spochybnená. Vo Valdiciach bol tiež znovu vypočúvaný, ale ďalšieho natáčania „rekonštrukcie“ sa už nezúčastnil, pretože Máchove „vyšetrovacie metódy“ neprežil. Je pochovaný v hromadnom hrobe pri stene ďáblického cintorína v Prahe. Jeho hrob navštívil arcibiskup Dominik Duka 25. februára 2012 pred svojou kardinálskou intronizáciou v katedrále sv. Víta, Václava a Vojtecha.
Provokácia komunistických rozviedok[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatkom 50. rokov začína vo Východnom bloku zostrovanie tzv. triedneho boja vnútri komunistických strán (Stalin: Triedny nepriateľ sa stiahol do radov robotníckych strán!) a proti cirkvi (Karl Marx: Náboženstvo je ópiom ľudu!). Komunistické rozviedky potrebovali proti duchovným pastierom kompromitujúce materiály, aby mohli začať politické procesy. Podobné protináboženských represie, aké spoznala Číhošť, sa zhruba v rovnakom období - aj keď v inej réžii - odohrávali v Poľsku (Čenstochová), Maďarsku (Debrecín) a v NDR (Güstrow). Následky však neboli také tragické ako v Československu.
Ohlas Číhošťského zázraku v umení[upraviť | upraviť zdroj]
Motívy číhošťských udalostí našli ohlas v krásnej literatúre. Z básnikov ich vo svojej samizdatovej skladbe Symfónia XX. storočia spracoval Miloš Dvořák, Ivan Diviš v exilovej zbierke Odchod z Čiech, Miloš Doležal v zbierke Obec a predovšetkým Jan Zahradníček v skladbe Znamenie moci a v básni Uctievanie kríža zo zbierky Dom strach. Josef Škvorecký na nich založil svoj román Mirákl, Rudolf Ströbinger a Karel Nešvera zase svoju knihu Stalo sa v adventu. V roku 2012 ich Miloš Doležal podrobne zdokumentoval v monografii Jako bychom dnes zemřít měli: Drama života, kněžství a mučednické smrti číhošťského faráře P. Josefa Toufara. O príbehu kňaza Toufara je aj hraný film In nomine patris.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ DOLEŽAL, Miloš. Jako bychom dnes zemřít měli : Drama života, kněžství a mučednické smrti číhošťského faráře P. Josefa Toufara. Pelhřimov : Nová tiskárna Pelhřimov, 2012. ISBN 978-80-7415-066-1. Kapitola Zde ve svatostánku je náš Spasitel, s. 134. (po česky)
- ↑ DOLEŽAL, Miloš. Jako bychom dnes zemřít měli : Drama života, kněžství a mučednické smrti číhošťského faráře P. Josefa Toufara. Pelhřimov : Nová tiskárna Pelhřimov, 2012. ISBN 978-80-7415-066-1. Kapitola Obludné divadlo v kostele, s. 1190. (po česky)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- DOLEŽAL, Miloš. Jako bychom dnes zemřít měli : Drama života, kněžství a mučednické smrti číhošťského faráře P. Josefa Toufara. Pelhřimov : Nová tiskárna Pelhřimov, 2012. ISBN 978-80-7415-066-1. Kapitola Obludné divadlo v kostele, s. 446. (po česky)
- STRÖBINGER, Rudolf; NEŠVERA, Karel. Stalo se v adventu: čihošťský zázrak. Praha : Vyšehrad, 1991. ISBN 80-7021-065-6. (po česky)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Stránky venované Číhošťskému zázraku
- Číhošť: krížik sa pohol niekoľkokrát - článok Aleša Palani v Katolíckom týždenníku
- Inštruktážne skupina ŠtB v januári a februári 1950. Zákulisia prípadu Číhošť[nefunkčný odkaz]
- In nomine Patris - dokument ČT na motívy čihošťských udalosti (on-line)
- Čihošťský svědek (Jan Zmrhal) - dokument ČT (on-line)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Číhošťský zázrak na českej Wikipédii.