Čang Caj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Čang Caj (10201077) bol čínsky filozof, jeden zo zakladateľov novokonfuciánstva.

Podľa neho všetko, čo jestvuje na svete, vzniká z prahmoty - čchi, ktorej vlastnosťami sú pohyb a pokoj. Prvotným stavom čchi je veľké prázdno a proces jej koncentrácie sa podobá premene vody na ľad. Zhusťovanie a rozptyľovanie čchi podmieňuje vznik a zánik všetkých javov a vecí. Proces premien čchi sa nazýva tao. Pohyb a zmeny prahmoty sú dôsledkom vzájomného pôsobenia jang jin. Ich jednotou je tao, ktoré Čang Caj chápal ako veľkú harmóniu. Pohyb v prírode je určovaný zákonom li, ktorý je imanentný samej prahmote čchi.

Zdrojom poznania sú pocity, ktorých prostredníctvom sa človek spája s vonkajším svetom, no poznanie tao sa na nich nezakladá.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.