Čas (fyzika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Čas (značka t z angl. time, lat. tempus) je v súčasnoti definovaný ako jedna z niekoľkých fundamentálnych kvantít (kvantít, ktoré nemožno definovať pomocou iných kvantít, pretože v súčasnosti nepoznáme nič fundamentálnejšie). Preto, podobne ako v prípade iných fundamentálnych kvantít (ako priestor a hmota), je čas definovaný meraním. V súčasnosti je štandardný časový interval (zvaný konvenčná sekunda alebo jednoducho sekunda) definovaný ako 9 192 631 770 oscilácií špecifikovaného prechodu v atóme Cs-133.

Čas ako fyzikálna veličina vyjadruje interval medzi dvoma udalosťami alebo dobu trvania deja.

Základná jednotka SI pre čas je sekunda. Ďalšie používané odvodené jednotky sú rok, mesiac, týždeň, deň, hodina h, minúta min, sekunda s, milisekunda ms.

Pokusy o pochopenie času boli po dlhú dobu predovšetkým doménou filozofov a vedcov. Na zmysel času existuje množstvo odlišných pohľadov a je preto ťažké ponúknuť nekontroverznú a jasnú definíciu s výnimkou fyzikálnej definície - „nepriestorové lineárne kontinuum, v ktorom sa udalosti dejú v zjavne nenávratnom poradí“.

Meraním času sa tiež zaoberajú hlavne vedci a technici a v minulosti bolo prvotnou motiváciou pre astronómiu. Čas má tiež značný sociálny význam, ekonomickú („čas sú peniaze“) a tiež osobnú hodnotu, ak si uvedomíme jeho obmedzené množstvo počas ľudského života. Čas bol vždy dôležitou témou pre spisovateľov, umelcov a filozofov. Jednotky času zodpovedajú dĺžke trvania udalostí a intervalom medzi nimi. Pravidelne sa opakujúce udalosti a objekty so zjavne pravidelným pohybom slúžili dlho ako štandardy pre jednotku času. Medzi takéto javy patrí pohyb Slnka po oblohe, fázy Mesiaca a kmity kyvadla.

Pred relativistickou fyzikou Alberta Einsteina sa s časom a priestorom zaobchádzalo ako s oddelenými rozmermi; Einstein spojil čas a priestor do časopriestoru. Einstein ukázal, že ľudia cestujúci rozličnými rýchlosťami namerajú odlišné časy udalostí a vzdialenosti predmetov, hoci sú tieto rozdiely malé pre rýchlosti pohybu pozorovateľa menšie ako blízke rýchlosti svetla. Mnohé subatomárne častice existujú iba určitý zlomok sekundy v laboratóriu v relatívnom pokoji, ale iné, cestujúce rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla sú detekované po dlhšiu dobu a väčšiu vzdialenosť, ako by sme očakávali. Podľa špeciálnej teórie relativity vo vysokorýchlostnom referenčnom rámci častice táto existuje po rovnako dlhú dobu ako zvyčajne a vzdialenosť, ktorú prekonala je taká, akú by sme pri danej rýchlosti očakávali. Vzhľadom na referenčný rámec v pokoji sa zdá, že sa pre ňu plynutie času „spomalilo“. Vzhľadom na vysokorýchlostnú časticu sa zdá, že sa vzdialenosti skrátili. Aj v newtonovských termínoch času môžeme uvažovať štvrtý rozmer pohybu; ale Einstein ukázal, ako je možné zmeniť („warp“) časové a priestorové miery pomocou vysokorýchlostného pohybu.

Einstein: Zmysel relativity (1968): „Dve udalosti odohrávajúce sa v dvoch bodoch A a B systému K sú súčasne prebiehajúce, ak sa zdá, že sa odohrávajú súčasne pri pohľade zo stredového bodu M intervalu AB. Čas je potom definovaný ako súbor indikácií podobných hodín, vzhľadom na K relatívne v pokoji, ktoré rovnakú udalosť zaznamenávajú simultánne.


Jednotka[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotka Roky Mesiace Dni Hodiny Minúty Sekundy
Planckov čas ~5.4 × 10−44
Pikosekunda 10−12
Nanosekunda 10−9
Mikrosekunda 10−6
Milisekunda 10−3
Sekunda zákl. jednotka SI
Minúta 60 sekund
Hodina 60 3600
Deň 24 1440 86 400
Týždeň 7 168 10 080 604 800
Mesiac 28 až 31
Rok 12 365 8 760 525 600 31 536 000
Priestupný rok 12 366 8 784 527 040 31 622 400
Tropický rok 365,24219 dní
Desaťročie 10 120 3 650 87 600 5 256 000 315 360 000
Generácia 25 - 30
Storočie 100 1 200 36 500 876 000 52 560 000 3 153 600 000
Tisícročie 1000 12 000 365 000 8 760 000 525 600 000 31 536 000 000

Desaťročie, storočie a tisícročie sú bez priestupných rokov

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]