Častá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°23′00″S 17°22′00″V / 48.383333°S 17.366667°V / 48.383333; 17.366667
Častá
obec
Casta-hlavna ulica.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Pezinok
Región Bratislava a okolie
Malokarpatský región
Nadmorská výška 292 m n. m.
Súradnice 48°23′00″S 17°22′00″V / 48.383333°S 17.366667°V / 48.383333; 17.366667
Rozloha 35,23 km² (3 523 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 215 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 62,87 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1240
Starosta Stanislav Jablonovský[3] (NEKA)
PSČ 900 89
ŠÚJ 507857
EČV PK
Tel. predvoľba +421-33
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Častá
Hlavná 168
90089 Častá
E-mailová adresa ou@obec-casta.sk
Telefón 64 95 427
Fax 64 95 427
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Častá
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.obec-casta.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Obec Častá je obec na Slovensku v okrese Pezinok, v Bratislavskom kraji. Prvá písomná zmienka je z roku 1240, vznikla ako podhradie hradu Červený Kameň. Katastrálne územie obce sa rozprestiera na 3523 hektároch.

Stred obce je vo výške 245 m n. m., chotár obce vo výške od 219 do 694 m n. m. Nad obcou, v lesnom prostredí, je hrad Červený Kameň (339 m n. m.). V katastrálnom území obce sa nachádza NPR Hajdúchy.

Častá patrila v minulosti do bratislavskej župy a do okresu Senec. Po roku 1918 Častá patrila do okresu Pezinok, potom Modra. V rokoch 19451960 bol okresné mesto pre Častú Pezinok, začas so sídlom v Modra.

Od 30. júna 1960 patrila obec do okresu Bratislava-vidiek. V súčasnosti je Častá v okrese Pezinok v Bratislavskom vyššom územnom celku. V rokoch 19441953 bola do obce pričlenená, ako jej miestna časť, obec Píla

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Leží na východnom úpätí a rozhraní Malých Karpát a Trnavskej pahorkatiny. Na severe a severovýchode Častá hraničí s obcou Doľany, na severe a severozápade so Sološnicou, na východe je obec Štefanová, juhovýchodne Budmerice a na juhu obec Píla a Dubová.

Časti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Dolina - pokračovanie cesty nad Vrškom - smer ku strelnici, Hoštáky (smer od križovatky z hlavnej cesty na hrad Červený kameň), Mestečko (centrum obce okolo námestia), Mraznice (smer do Karpát - cesta medzi Hoštákmi a Vrškom), Pažic - rovnobežná o poschodie nižšie pod hlavnou (štátnou) cestou, Rázcestie, Vršek ( od kostola na námestí smerom hore do lesov Karpát ku strelnici, pokračuje ako Dolina), Za bránu(smer na Modru) názov ukazuje, kde končila ohradená dedina, Kiperky (z nem. Kuh berg - kravská hora,skôr kopec) - medzi Vrškom a Mraznicami o poschodie vyššie ku horám rovnobežná nad hlavnou (štátnou) cestou,

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Andreja Hlinku, Cintorínska, Družstevná, Fándlyho, Hlavná, Kiperská, Mraznická, Na vŕšku, Nová, Podhorská, Podzámocká, Poľná, Ružová, Sokolská, Štefanovská, Záhradnícka, Zámocká, Slnečná

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gidra- čítaj na Wikipédia.
  • Štefanovský potok - pramení v Karpatoch v Častovskej doline pod vrchom Geldek (býv.Jelenec), má niekoľko prítokov z vedľajších malých dolín, preteká centrom obce, býva zdrojom silných povodní lebo má veľké povodie, posledná povodeň 7.6.2011 zaplavila celé námestie obce. Do potoka pod obcou ústi výpust teplej vody z obecnej čističky, preto nezamŕza, jeho brehy sú bohato porastené vysokým tŕstím a pre tieto atribúty tu rady zimujú stovky divých kačíc. Potok má svoje meno po obci Štefanová ktorou preteká a v nasledujúcej obci Budmerice vteká do Gidry /kir/.

. Mraznický potok - pramení - vyteká zo Sivých baní( blízko zelenej turistickej značky z obce smerom na hrad Červený kameň), preteká Mraznickou dolinou (čiastočne dolu Kiperskou ulicou) a vteká do Gidry asi 3km pod obcou cca.pod úrovňou hydinární v lese Lindava /kir/,

. Čertov járok - menší potok prameniaci v dolinke pod vrchom Zrkadlisko ( Špíegel - z nem. spiegel = zrkadlo) medzi obcou Častá a Doľany. Preteká medzi obcami pod štátnou cestou, tečie neďaleko Kaplnky sv. Rozálie (miest. názov Rozálka) pri obci Štefanová, ktorá bola postavená v roku 1885 a ktorá sa stala známou scénou z výpravného filmu Vivat Beňovský. Neďaleko nej (300m) podchádza štátnu cestu z Častej do Štefanovej a vlieva sa do Štefanovského potoka./kir/.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Obecné zastupiteľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Starostom je od roku 2002 Stanislav Jablonovský (NEKA). Obecné zastupiteľstvo je tvorené 9 členmi.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004 mala obec Častá cca 2 076 obyvateľov.

K 31. 8. 2010 mala obec Častá 2 193 obyvateľov.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2003 Divadlo Na kolene zinscenovalo poviedky od Mariána Minárika po názvom Veselé historky spod častovskej veže. Po veľkom diváckom úspechu v Častej nasledovali predstavenia v okolitých obciach, v bratislavskom V-klube a napokon aj verejná nahrávka v Slovenskom rozhlase (relácia Slovinky).V roku 2004 mala premiéru divadelná hra Mariána Minárika Po pohrebe veselo alebo Veselé historky spod častovskej veže 2. S touto hrou sa súbor zúčastnil Divadelných konfrontácií v Rohožníku. Ďalší rok priniesol voľné pokračovanie Veselých historiek spod častovskej veže od Mariána Minárika pod názvom Franco sa sce ženyt. V sezóne 2005/2006 divadlo nacvičilo komédiu od Ľubomíra Feldeka Hraj, noha, a ty, druhá, tancuj! Vystúpilo s ňou v Bratislave, na jeseň roku 2006 na divadelnom festivale v Tisovci a tiež na súťažnej prehliadke Divadelné konfrontácie 2007 v Modre. Divácky veľmi úspešné predstavenie od Ľubomíra Feldeka Z dreva vyrezané malo premiéru 18. 5. 2007. V roku 2008 malo premiéru hra od Stanislava Štepku Nevesta predaná Kubovi. Nateraz poslednými hrami boli dramatizácia Exupéryho Malého princa a Veselé historky spod častovskej veže 4 alebo Ako sa v šenku u Schmidta hralo pimprlátkové divadlo a ako išli Častované do neba.

Okrem tvorby javiskových inscenácií organizuje Divadlo Na kolene od roku 2004 v Častej nesúťažnú prehliadku ochotníckych divadiel v podobe divadelného festivalu Festeátro. Divadelný súbor taktiež vystupuje na divadelných festivaloch (Malacky, Tisovec, Senica, Pezinok, Poděbrady) a aktívne sa zúčastňuje na tvorbe kultúrnych podujatí v obci Častá i v Malokarpatskom regióne.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeum Červený Kameň so svojimi unikátnymi zbierkami patrí k najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Je súčasťou Slovenského národného múzea. Špecializuje sa na vývoj bytovej kultúry šľachty a meštianstva na Slovensku. Dôraz kladie na umelecko-historický charakter zbierkových predmetov a dejiny hradu Červený Kameň. Sídlom múzea je národná kultúrna pamiatka Hrad Červený Kameň.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

FESTEÁTRO – divadelný festival: od roku 2004 Divadlo Na kolene Častá každoročne organizuje v areáli Základiny (obecný úrad) divadelný festival Festeátro. Na prvom ročníku sa okrem Divadla Na kolene predstavil aj súbor Divadla Na hambálku z Malaciek. Na druhom ročníku festivalu Festeátro 2005 sa zúčastnili: Divadlo Na hambálku Malacky, Divadelný súbor Daxner z Tisovca a domáce Divadlo Na kolene. Tretieho ročníka festivalu Festeátro 2006 sa zúčastnili: Divadlo Na hambálku Malacky, Divadelný súbor Daxner z Tisovca, Divadelný súbor T. Vansovej Rimavská Píla (ocenený na Scénickej žatve 2006), Divadelný súbor LETKISS Devín, Divadlo Na kolene a detský súbor Divadlo Na kolienku Častá. Od roku 2007 sa divadelný festival uskutočňuje v Amfiteátri v Častej. V roku 2010 sa uskutočnil už jeho 7. ročník.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobia športové a voľnočasové kluby:

  • Futbalový oddiel TJ Slovan Častá
  • Lyžiarsky odiel
  • SPC Častá  – silový trojboj
  • Klub slovenských turistov Častá
  • Kynologický klub

Pravidelné podujatia:

  • Vytrvalostný beh Mraznické chodníčky, ktorý sa koná vždy 1. septembra.

Registrácia a štart: futbalové ihrisko v Častej. Kategórie: podľa pravidiel SBS. Trať: 8,4 km, asfalt + les. Traťový rekord: 0:27:20 hod. Ján Križák (v roku 2003)

  • Turistický pochod „Častovská päťdesiatka“. Termín: vždy 8. 5. Trasa (podľa vlastného výberu): 10 km, 25 km, 30 km, 35 km alebo 50 km po kopcoch Malých Karpát
  • Od roku 2004 sa pravidelne organizuje Vianočný volejbalový turnaj zmiešaných družstiev, na ktorom sa okrem domáceho tímu Častej zúčastňujú tímy z Modry, Pezinka, Suchej nad Parnou, Smoleníc a i.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza plnoorganizovaná základná škola ako aj materská škola.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Stanislav Jablonovský je v zozname. Dostupné online.

2. http://www.nakolene.com/o_subore.html

3. http://www.dhzcasta.sk/index.html

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]