Častica (fyzika)
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Častica vo fyzike je v širšom zmysle teleso, ktoré je v pomere k uvažovanej sústave malé, a ktorého vnútorná štruktúra nie je dôležitá, len jeho správanie ako celku voči ostatným časticiam alebo vonkajším vplyvom. Ide tu teda o relatívny pojem. V tomto zmysle sú napríklad aj zrnká piesku časticami pri pokusoch s pieskom.
V užšom zmysle (nazývaná potom aj hmotná častica alebo častica hmoty) to je označenie pre:
- látkové častice, čiže fyzikálne objekty malých rozmerov, tvoriace látku. Napríklad molekuly, atómy, ióny, atómové jadrá, protóny a elementárne častice látky (kvarky, leptóny). Sú charakterizované napríklad hmotnosľou, elektrickým nábojom, rozmerom, tvarom, zložením, vzájomným pôsobením (interakciou) a pri kvantovom opise aj kvantovými číslami.
- častice poľa, čiže elementárne častice priradené v kvantovej teórii poliam (kvantá týchto polí), čiže vlastne kalibračné bozóny (fotóny, gravitóny, bozóny Z a W, gluóny)
Niekedy sa pojem častica používa ako skratka pre elementárnu časticu (čiže jednotlivé kvarky, leptóny a kalibračné bozóny).
V klasickej mechanike sa ako častica označuje (aj len) hmotný bod.
Pozri aj[upraviť]
| Častice v atóme |
|---|
| protón (p) | neutrón (n) |
| kvarky: kvark u (horný) | kvark d (dolný) | kvark c (pôvabný) | kvark s (podivný) | kvark t (vrchný) | kvark b (spodný) |
leptóny: elektrón (e) | mión (µ) | tauón (τ) | neutríno ( ) |
|
|||||||||||
