Čebovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°10′47″S 19°13′44″V / 48.179722°S 19.228889°V / 48.179722; 19.228889
Čebovce
obec
Csáb Ortsansicht 2.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Veľký Krtíš
Región Hont
Nadmorská výška 215 m n. m.
Súradnice 48°10′47″S 19°13′44″V / 48.179722°S 19.228889°V / 48.179722; 19.228889
Rozloha 16,21 km² (1 621 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 070 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 66,01 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1330
Starosta Henrik Tóth[3] (SMK-MKP)
PSČ 991 25
ŠÚJ 515906
EČV VK
Tel. predvoľba +421-47
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Čebovce
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.cebovce.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Čebovceobec na Slovensku v okrese Veľký Krtíš.

Obec Čebovce (maď. Csáb), je stará usadlosť na niekdajšej obchodnej ceste BalassagyarmatZvolen. Nachádza sa na hranici Hontu a Novohradu, 10 km od slovensko-maďarských hraníc.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na juhovýchodnom úpätí Krupinskej planiny, pri vyústení doliny Čebovského potoka do Ipeľskej kotliny. Severná časť, v Krupinskej planine, má tvar vrchoviny, južná časť, uložená v Ipeľskej kotline, má charakter pahorkatiny.

Pôvodná obec Györgymártonfalva, s obydliami zbitými z kolov a klád, ležala pod kopcom Zöldvár (Zelený hrad), v doline Čebovského potoka. Na kopci Györgymárton-partalja sa vraj nachádzal drevený kostol. V súčasnosti je v obci kostol z roku 1768, zasvätený Menu Panny Márie. Nižšie sa našli skrýše, vtesané do zeme – asi pivnice. V okolí sa nachádzajú prír. pamiatky Krehora a Kosihovský Kamenný vrch, prírodná rezervácia Čebovská lesostep a chránený areál Cerínsky potok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1272, pod menom Chab. Najznámejším rodákom obce je maďarský spisovateľ, benediktínsky mních a kultúrny bádateľ Fabián Ján Szeder. História Čeboviec je dosiaľ veľmi málo preskúmaná. Je však zrejmé, že ide o lokalitu, ktorá bola obývaná už veľmi dávno. Svedectvom toho sú o. i. aj výsledky archeologického výskumu na nedaľekej vyvýšenine, predstavujúce pamiatky z doby bronzovej. O veľmi starom osídlení hovoria terénne zahlbeniny, svedčiace o starých obydliach. Tu zrejme stála pôvodná obec, predchodkyňa Čeboviec, kým nebola prenesená do dnešnej lokality.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci roka 2006 žilo v Čebovciach 1 037 obyvateľov, zväčša maďarskej národnosti a katolíckeho vyznania. V minulosti sa obyvatelia obce zaoberali poľnohospodárstvom (hlavne vinohradníctvom), remeselníkov bolo oveľa menej. Vhodné geografické podmienky a slnečné stráne totiž predurčovali okolie Čeboviec na pestovanie hrozna a výrobu vína. Zaujímavé sú štatistické údaje z roku 1920. Vraj tu žilo až 1 308 obyvateľov, z toho 698 maďarskej a 612 slovenskej národnosti. Na porovnanie ešte údaj z roku 1980. Obec vtedy mala 989 obyvateľov, z toho až 83,8% maďarskej národnosti.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pivničná oblasť Geruša

Nachádza sa tu niekoľko radov pivníc, mnohé pivnice sú už nadstavané a slúžia aj ako chatky, ale väčšina má hlavne vinársku funkciu.

Rímskokatolícky kostol

Neskorobarokový kostol z roku 1768, zasvätený Menu Panny Márie. Pred niekoľkými rokmi bol zrekonštruovaný a nanovo natretý. Napravo od vstupu do kostola je pamätná tabuľa rodáka obce Szedera Fábiána a naľavo je pamätná tabuľa vojakov, padlých vo vojne.

Neďaleko futbalového ihriska stojí socha Jána Nepomuckého. V obci je aj mnoho starých sedliackych domov, typických pre túto oblasť.

Kostol

Kultúra, šport[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa tu futbalový klub TJ Vinohrad ČEBOVCE. Každoročne sa tu konajú letné futbalové turnaje, v roku 2006 sa prvýkrát zohralo priateľské stretnutie žien proti dievčatám. Darí sa aj šachistom, šach má v Čebovciach dlhú tradíciu.

Už 7 rokov tu funguje Spevácky zbor Szedera Fábiána. Zbor sa zúčastnil na viacerých súťažiach na Slovensku aj v zahraničí a získal vzácne ocenenia (Kodályove Dni Galanta, Trnavské Zborové Dni, Prehliadke Cirkevných Zborov - Zvolen). Širil dobré meno obce už aj v Rumunsku aj v Maďarsku. Viackrát vystupoval v Budapešti v Paláci umení (Művészetek Palotája), v Matyašovom chráme (Mátyás Templom), na Hudobnej univerzite Ferenca Liszta (Liszt Ferenc Zeneakadémia).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]