Čechy (okres Nové Zámky)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°02′04″S 18°22′20″V / 48.0345°S 18.3723°V / 48.0345; 18.3723
Čechy
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Podunajsko
Nadmorská výška 162 m n. m.
Súradnice 48°02′04″S 18°22′20″V / 48.0345°S 18.3723°V / 48.0345; 18.3723
Rozloha 11,85 km² (1 185 ha) [1]
Obyvateľstvo 315 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 26,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1419
Starosta Jozef Baranovič[3] (SMER-SD)
PSČ 941 32 (pošta Semerovo)
ŠÚJ 503118
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-35
Adresa obecného
úradu
Čechy 135
941 32 Semerovo
E-mailová adresa obec.cechy@komnet.sk
Telefón 035/647 01 25
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.obeccechy.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Čechyobec na Slovensku v okrese Nové Zámky. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla z roku 1735.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Čechy leží v juhovýchodnej časti Novozámockého okresu včlenená do vŕškov Pohronskej pahorkatiny, ktoré sa k severu zvažujú ku kláštoru Mariánska Čeľaď a na juhu k obci Semerovo. Jej nadmorská výška je v priemere 240 metrov. Východná strana okolia obce je z väčšej časti zalesnená. Pahorkatinové okolie vytvára malebný pohľad na dedinu. Hlavne v letných mesiacoch tvorí nádhernú kulisu pre každého návštevníka obce.

Samotná obec z geologického hľadiska leží na pôdnom zlome sprašových vrstiev. Kopcovité zrázy nasvedčujú tomu, že sa tu stretá hronská sprašová tabuľa so žitavskou.

Na prelome geologických období treťohôr a štvrtohôr boli priestory dnešnej obce zaplavené najskôr Tortónskym a neskôr Sarmatským morom. I v neogénnom období treťohôr, keď ustupovali vody Sarmatského mora, južné časti obce zostali morskou lagúnou až niekde k dnešnej obci Semerovo. Túto skutočnosť potvrdzujú reliéfy okolia (Slimásky jarok, vstupné reliéfy z hradskej do Semerova) a pôdne zlomy, ktoré sa vytvorili vplyvom lagúnových močiarov (povyše i poniže obce). Okolité pahorky, ktoré tvoria veniec okolo obce, taktiež pochádzajú z horotvornej vulkanickej činnosti neogénu (mladšia doba treťohôr). Tento vulkanický podklad sopečných hornín posiatych úrodnou štvrtohornou sprašou sa stal ideálnym miestom pre neskoršie zakladanie ovocných sadov a úrodných viníc.

Morská lagúna sa po ukončení horotvornej činnosti postupne vyparovala a strácala. Sladké vody potôčikov pritekajúcich z blízkeho okolia nevedeli nahradiť vyparovanie morskej vody, ale ani celkom pretvoriť jej chemickú štruktúru. Preto časť z nej vsiakla do hornín. Tieto sú zrejmé v štruktúre pôdy i v súčasnosti vo forme „slancov“, najmä v priestoroch od dnešného rybníka proti prúdu potoka až pod budovu Obecného úradu. Naopak - severne od obce smerom na Mariánsku Čeľaď, sú pôdy sladké, čo spôsobili prítoky sladkých vôd potokov premiešaných vápencom. Napriek neogénnej morskej činnosti nie sú v priestoroch obce zistené tekuté piesky, hojne sa vyskytujúce v okolitých obciach ako Semerovo, Kolta, Veľké Lovce

Existenciu morskej lagúny dokumentujú i nájdené odtlačky nižších foriem živočíchov, napríklad ulít mäkkýšov v hliníkoch. Vo vykopávkach realizovaných v obci sa nenašli pozostatky kostier živočíchov vyššieho typu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

„...noví osadníci v semerovskej farnosti patria vierou ku kacírstvu. Prišli z Bohémie (Čechy) a vieru svoju dali si vyvrátiť a odobrať pomýleným kňazom Joanessom Hussom. Sú však vytrvalí, pracovití, vyznajú sa v remeslách, sami si vystavali príbytky a ako sa hovorí medzi pospolitým ľudom, že vraj v Čechách (Bohémií) stavali z nich veľké domy v mestách. Vynikajú svornosťou a ostatnými osadníkmi kresťanskej viery sa nehašteria...“ (opísané v Ostrihome v r. 1947)

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

I napriek skutočnosti, že koncom 60. rokov 20. storočia bola obec zaradená do skupiny dedín určených na zánik, podarilo sa jej prežiť. Vekový priemer 45 rokov sa postupne znižoval a v súčasnosti s vekovým priemerom 38 rokov patrí medzi „najmladšie“ v okrese Nové Zámky. Postupne sa podarilo zastaviť aj úpadok počtu obyvateľov a momentálne tu žije 320 Češanov (Čahanov - slangovo). Historicky najnižší počet obyvateľov zaznamenali v roku 1992 - 297. Odvtedy sa tento ukazovateľ síce pomaly ale predsa zvyšuje.

Pekná prírodná scenéria, blízkosť kúpaliska v Podhájskej s celoročnou prevádzkou spolu s možnosťou pestovania turistiky, letných i zimných športov (lyžovanie, sánkovanie, korčuľovanie) vytvárajú pre budúcnosť veľké šance na rozvoj vidieckej turistiky.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]