Železničná trať Čermeľ – Alpinka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Čermeľská železnica)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Čermeľ – Alpinka
Stanica úzkorozchodnej trate v Čermeli
Stanica úzkorozchodnej trate v Čermeli
Základné informácie
Číslo trate 930
Prevádzkovateľ ŽSR
Dĺžka 4,2 km
Otvorenie 20. september 1955
(58 rokov a 216 dní)
Parametre trate
Rozchod 1 000 mm
Počet koľají 1
Max. rýchlosť 20 km/h
Priebeh trate
Head station
0,000 Čermeľ (Čermeľ-Baránok)
Stop on track
2,060 Vpred (Čermeľ-Vodáreň)
End station
3,803 Alpinka (Pionier)
Stanica v rekreačnej oblasti Alpinka

Košická detská historická železnica (KDHŽ), alebo aj Detská železnica, či Košická mládežnícka železnica (v rokoch 1955 – 1989 Pionierská železnica – neoficiálne tiež Čermeľská železnica) je jednokoľajná úzkorozchodná železnica s rozchodom koľaje 1 000 mm, dĺžkou 4,2 km. Nachádza sa v prímestskej rekreačnej zóne mesta Košice v údolí Čermeľského potoka. Bola to prvá pionierská železnica na území bývalého Československa[1] a zároveň je jedinou dodnes existujúcou pionierskou železnicou v bývalom Československu, keďže na území Českej republiky sa nedochovala žiadna z niekdajších pionierských železníc. Najbližšia pionierská železnica na Slovensku sa nachádzala v Prešove, najbližšie dodnes existujúce detské železnice v zahraničí sa nachádzajú na Ukrajine (Užhorod) a v Maďarsku (Budapešť).

Jej výstavba prebiehala v rokoch 19551956. Odvtedy prešla štyrmi rekonštrukciami v rokoch 19731974, 19861987, 19901991 a 2006. Trať prevádzkuje občianske združenie Detská železnica Košice v úzkej spolupráci s mestom Košice a súkromnými partnermi. Železnica má tri stanice: Čermeľ (Čermeľ-Baránok), Vpred (Čermeľ-Vodáreň) a Alpínka (predtým Pionier). Cesta železnicou trvá približne 20 minút. Sezóna na Detskej železnici sa tradične začína 1. mája a trvá zvyčajne do neskorej jesene. Túto obľúbenú atrakciu možno navštíviť každý voľný deň a v niektoré pracovné dni počas sezóny.

Zaujímavosťou tejto trate je, že na jej prevádzke sa podieľajú deti pod dohľadom dospelých (okrem rušňovodiča, kuriča a náčelníka stanice)[2] s prestávkou v rokoch 19902011, kedy ju obsluhovali iba dospelí.[3]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Od plánov, stavby až po koniec parnej trakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Úvahy o stavbe železnice v Čermeľskom údolí boli už skôr – ešte pred 2. svetovou vojnou sa plánovala výstavba úzkorozchodnej železnice GelnicaKošická Belá – Košice, po ktorej sa malo prepravovať najmä drevo. Keďže sa v tom čase začali v lesnom hospodárstve čoraz viac využívať traktory a nákladné automobily, táto železnica sa nakoniec nerealizovala.[1]

Nápad postaviť železnicu pre pionierov – žiakov základných škôl sa zrodil potom, čo náčelník vtedajšej Východnej dráhy Vojtech Janík navštívil podobnú železnicu v Sovietskom zväze. Po viacerých zmenách v jej trase a umiestnení sa rozhodlo viesť ju od (dnes už neexistujúcej) konečnej zastávky električky v Čermeli do miest, kde sa plánovala výstavba pionierskeho tábora na Alpínke.[1]

Stavba železnice začala 17. apríla 1955 a bola dokončená 1. mája 1956. Výstavba prebehla v dvoch etapách a postavená bola ručne s minimálnym použitím stavebných mechanizmov. Túto stavbu vyhlásil Československý zväz mládeže za Stavbu mládeže, keďže na stavbe sa okrem pracovníkov ČSD podieľali aj mladí ľudia, hlavne učni zo železničných učilíšť v Košiciach a vo Zvolene. Pri výstavbe sa použili niektoré koľajnice a výhybky z bývalej úzkorozchodnej trate Hronská Breznica (dnes Hronská Dúbrava) – Banská Štiavnica, ktorú v rokoch 19481949 prestavali na normálny rozchod. Niektoré z týchto koľají a výhybiek sa dodnes nachádzajú v stanici Čermeľ.[4]

Po dokončení prvého úseku Čermeľ – Vpred a skúšobných jazdách vlaku ťahanom parným rušňom U 35.104 nazvaným Anička sa 20. septembra 1955 slávnostne začala prevádzka na tejto železnici. O necelý rok neskôr, 1. mája 1956 bol daný do prevádzky aj druhý úsek Vpred – Pionier (dnes Alpínka).[4] Prevádzku na tejto železnici začínal aj rušeň U 36.004, ktorý pochádzal z trate Gelnica – Mníšek nad HnilcomSmolník, ktorý na Čermeľskej železnici jazdil len krátko, do 16. októbra 1956, kedy sa vrátil na svoju pôvodnú trať, kde jazdil až do jej zrušenia v roku 1965. Ale krátko predtým, 10. septembra toho istého roku došlo k posilneniu prevádzky parným rušňom U 35.103, ktorý dostal meno Katka a rovnako, ako rušeň U 35.104 pochádzal z trate Hronská Breznica – Banská Štiavnica.[5] (z tohto pochádzala ich prezývka "Štiavnická Anča").

Obe rušne tu vydržali v premávke do roku 1961, kedy boli zrušené. Ich nasadenie na Čermeľskej železnici bolo zároveň ich posledným nasadením v prevádzke.[5] Rušeň U 35.103 bol krátko nato odovzdaný Technickému múzeu Košice, kde ho napriek jeho historickej hodnote nechali zošrotovať.[6]

Nástup motorovej trakcie[upraviť | upraviť zdroj]

Motorové lokomotívy KDHŽ - TU 29.002 Janka (červená) a TU 29.003 Danka (modrá)

Od roku 1962 prevádzku na Čermeľskej železnici zabezpečovali dva motorové rušne TU 29.2002 (Janka) a TU 29.2003 (Danka). Vyrobené boli na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia v ČKD Praha na normálny rozchod s označeniami T 211.0057 (TU 29.2002) a T 211.0071 (TU 29.2003). Začiatkom roka 1962 prešli v Nymburku rekonštrukciou na rozchod 1 000 mm. Pôvodne boli pomenované Katka a Anička, no rušeň T 211.0071 krátky čas niesol meno Vlasta. Začiatkom roka 1983 prešli výmenou pôvodných motorov Tatra 111 A za novšie motory Tatra 930, pričom sa ich označenie zmenilo na TU 29.2002 a TU 29.2003. Zmenili sa im aj mená na Janka a Danka, ktoré dostali podľa dvojičiek z knihy Márie Ďuríčkovej Danka a Janka. Vzhľadom na zmenu číselného označovania železničných hnacích vozidiel v roku 1988 došlo k ich preznačeniu na 701.952-4 (Janka) a 701.953-2 (Danka), ale mená Janka a Danka im zostali.[7] V roku 2010 im bolo pridelené historizujúce označenie TU 29.002 (Janka) a TU 29.003 (Danka)[8], ktoré sa však v súčasnosti nepoužíva a prešlo sa naspäť k označeniu platnému od roku 1983.

Ťažké časy po roku 1970[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1973 bola premávka na Čermeľskej železnici zastavená z dôvodu havarijného stavu trate, kvôli čomu jej hrozilo zrušenie, ale nakoniec pre veľký záujem verejnosti túto trať rekonštruovali. Vymenená bola časť podvalov, koľajníc a štrkového lôžka. Prevádzka na zrekonštruovanej trati bola znova spustená o dva roky neskôr.[9]

Ďalšia rekonštrukcia trate prebehla v rokoch 19861987, kedy bola vymenená veľká časť koľajníc medzi stanicami. Pri tejto rekonštrukcii použili aj podbíjačku zapožičanú z Tatranskej elektrickej železnice.[9]

Okrem údržby trate si táto železnica vyžadovala aj často náročnú údržbu oboch motorových rušňov v záujme zachovania sezónnej prevádzky. Stávalo sa, že kvôli závažným poruchám oboch rušňov musela byť sezóna na Pionierskej železnici buď prerušená, alebo dokonca predčasne ukončená. Rušne sa vždy po ukončení sezóny prevážali na trajleroch do rušňového depa v Košiciach, kde sa podrobovali pravidelnej údržbe.[7]

Zmeny a stagnácia po roku 1990, návrat pary[upraviť | upraviť zdroj]

Katka - parný rušeň U 36.003 zavedený v roku 1991 je najstarším prevádzkyschopným parným rušňom na Slovensku a aj symbolom KDHŽ

Vzhľadom na politické zmeny koncom roka 1989 sa zmenil názov Čermeľskej železnice na Mládežnícka železnica a neskôr na Detská železnica.[10] Z rovnakého dôvodu sa premenovala stanica Pionier na Alpínka. Tento názov bol pre tamojšiu oblasť zaužívaný aj v minulosti.[11]

Vzhľadom na zánik pionierskej organizácie a prísne železničné predpisy sa prestali na prevádzke podieľať deti v železničiarskych profesiách. Odvtedy bola prevádzka zabezpečovaná zamestnancami ČSD, po rozdelení Česko-Slovenska ŽSR.

V rokoch 19901991 prebehla ďalšia rekonštrukcia trate, pri ktorej bolo upravené koľajisko stanice Alpínka, pričom v nej boli vymenené výhybky. Pri tejto rekonštrukcii sa pre nepotrebnosť zrušili výhybky a druhá koľaj v stanici Vpred, z ktorej sa takto stala zastávka. Približne v rovnakom období boli zrušené a zbúrané pôvodné staničné budovy vo všetkých troch staniciach pre ich havarijný stav, ktoré v staniciach Vpred a Alpínka nahradili prístrešky.[9]

V roku 1991 bol do prevádzky zavedený parný rušeň U 36.003 ktorý dostal meno Katka.[12] V tom istom roku bol pre nadbytočnosť z trate do depa ŽSR v Košiciach prevezený motorový rušeň TU 29.2002 Janka a rušeň TU 29.2003 Danka slúžil ako prevádzková záloha v prípade poruchy parného rušňa Katka.[7]

Odvtedy Detská železnica stagnovala, viackrát jej v tomto období hrozilo zrušenie.[13] V roku 2001 nastala zmena v prevádzkovaní Detskej železnice v súvislosti s rozdelením ŽSR na tri samostatné prevádzky. Trať odvtedy patrila pod správu ŽSR, prevádzku zabezpečovala Železničná spoločnosť Slovensko a bežnú údržbu trate a tarifné úkony vykonával z poverenia mesta Košice Dopravný podnik mesta Košice.[14]

Pamätná tabuľka odhalená pri príležitosti 50. výročia Detskej železnice

V roku 2006 musela byť trať znovu rekonštruovaná z dôvodu rozsiahleho poškodenia jarnou povodňou. Pre túto opravu musela byť znovu použitá podbíjačka dovezená z TEŽ. Začiatok sezóny to ale nenarušilo a tak Detská železnica oslávila svoje 50. výročie. Pri tejto príležitosti bola odhalená pamätná tabuľka pripomínajúca toto výročie.[15]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2012 prevádzku železnice prevzalo občianske združenie Detská železnica Košice, ktoré plánuje trať revitalizovať a zároveň v rámci projektu Košice - Európske hlavné mesto kultúry 2013 premeniť na nový kultúrny bod Košíc. Vzhľadom na to sa znova zmenil jej oficiálny názov na Košická detská historická železnica.[16] Vďaka tomuto združeniu sa napríklad podarilo vrátiť detskú obsluhu[3][17], predĺžiť sezónnu prevádzku do neskorej jesene a zorganizovať množstvo kultúrnych podujatí, ktoré sa v roku 2012 konali na železničke vôbec po prvýkrát, napríklad Divadelné soboty v júli, Letné kino na Alpínke, či podujatia konané v jeseni.[18] V rámci Mikulášskych jázd, ktoré sa taktiež konali po prvýkrát v histórii Čermeľskej železnice, sa na trať vrátil motorový rušeň TU 29.002 Janka.[19][20]

V súčasnosti jazdí železnička od posledného aprílového víkendu do začiatku novembra, ale plánuje sa celoročná prevádzka. Slávnostné začatie sezóny sa koná 1. mája, kedy sa okrem samotného slávnostného začatia sezóny primátorom mesta Košice koná westernový prepad vlaku. Začatie sezóny je každoročne súčasťou osláv Dňa mesta Košice. V posledný aprílový týždeň pred prvou jazdou v Čermeli sa v depe ŽSR v Košiciach pravidelne od roku 2001 koná Prebúdzanie Katky. Okrem slávnostného zapálenia ohňa pod kotlom parného rušňa U 36.003 je jeho súčasťou výstava historických aj súčasných rušňov a vozňov, Rušňoparáda – predstavenie rušňov na točni, jazdy historických vlakov, či výstava nevšedných modelov a obrazov z prostredia železnice.[21]

Rušne a vozne[upraviť | upraviť zdroj]

Vozeň D/u 841 je nastarším vozňom na Slovensku, ktorý dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu.

V parku vozidiel sa nachádzajú:

  • Rušne:
    • U 36.003 – Katka
    • TU 29.2002 – Janka
    • TU 29.2003 – Danka
  • Vozne:
    • 3 otvorené (letné) vozne
    • 2 kryté vozne
    • 2 služobné vozne
    • 1 nákladný výsypný vozeň

Na Čermeľskej železnici jazdí od roku 1991 parný rušeň U 36.003. Podobný rušeň radu U 36.0 (U 36.004) na tejto železnici jazdil už skôr a to v rokoch 19551956. Tento rušeň je najstarším prevádzkyschopným parným rušňom na území bývalého Československa a aj v strednej Európe. Vyrobený bol v roku 1884 pre úzkorozchodnú trať Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolník, kde jazdil až do jej zrušenia v roku 1965 okrem rokov 19381949, kedy jazdil na trati Hronská Breznica – Banská Štiavnica. Po zrušení gelnickej trate bol od roku 1974 vystavený v rušňovom depe Spišská Nová Ves na pomníku. V roku 1990 bol prevezený do Českých Veleníc, kde prešiel rekonštrukciou do prevádzkyschopného stavu, aby mohol od nasledujúceho roku slúžiť na Detskej železnici.[12] Rušeň ale v 90. rokoch sprevádzali časté poruchy. Napríklad v roku 1997 musel byť z dôvodu zlého technického stavu kotla opäť prevezený do Českých Veleníc. V roku 1999 bol pri príležitosti 50. výročia Trate mládeže vystavený v železničnej stanici Banská Štiavnica.[22]

V súčasnosti sa pripravuje rekonštrukcia ďalšej parnej lokomotívy pre Detskú železnicu. Ide o priemyslovú lokomotívu typu ČKD 900 BS 200 ("Krutwig"), ktorá sa používala najmä v hnedouhoľných povrchových baniach a v súčasnosti sa nachádza v Múzeu starých strojovv Žamberku.[23]

V prevádzke je zatiaľ päť z uvedených osobných vozňov (1 služobný, 2 letné a 2 kryté), ale plánuje sa obnova a opätovné sprevádzkovanie ostatných vozňov.[24] Osobné vozne Detskej železnice vyrobili na prelome 19. a 20. storočia a pochádzajú z bývalých úzkorozchodných tratí Gelnica – Mníšek nad Hnilcom – Smolník (obe služobné vozne) a Hronská Breznica – Banská Štiavnica (kryté a letné vozne). Letné vozne vznikli v žilinskom vozovom depe v roku 1955 prestavbou starších vozňov zo začiatku 20. storočia. Na prestavbu boli použité dva osobné (jeden služobný a jeden osobný 3. triedy) a jeden nákladný (plošinový) vozeň. Pri prestavbe boli na pôvodné rámy dosadené nové vozové skrine, ktoré taktiež vznikli v Žiline.[25][26]
Služobný vozeň s označením D/u 841 je najstarším vozňom na Slovensku, ktorý dodnes slúži svojmu pôvodnému účelu. Vyrobený bol v roku 1886 pre gelnícku železnicu, odkiaľ sa v roku 1955 dostal na vtedajšiu Pionierskú železnicu.[24][25] Druhý služobný vozeň D/u 840, ktorý sa na Čermeľskú železnicu dostal o niekoľko rokov neskôr, je v súčasnosti vystavený na podstavci v stanici Čermeľ.
Vozeň Ca/u 620, ktorý sa na Čermeľskú železnicu vrátil v roku 2013, je čiastočne upravený na prepravu bicyklov. Jeho predstavenie verejnosti sa konalo 26. júna 2013.

Vzácny osobný vozeň ABC/u 600

V roku 1994 boli všetky vozne (okrem výsypného) spolu s parným rušňom U 36.003 zapísané do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Stalo sa tak po tom, čo 17. januára 1993 neznámy páchateľ podpálil vozeň ABC/u 600, ktorý sa však napriek tomu, že zhorel takmer do tla, podarilo zrekonštruovať a tak od roku 1996 je znova nasadený v prevádzke na Detskej železnici. Tento vozeň je zvláštny tým, že má tri oddiely so všetkými troma triedami.[27]

Od 25. mája 2013 nesú mená okrem lokomotív aj osobné vozne. Mená vozňov boli predstavené počas špeciálnej akcie Vagón meniny spojenej s divadelným predstavením pre deti pripraveným špeciálne pre túto príležitosť.
Pomenované sú nasledovne:

Od 25. mája 2013 majú mená aj osobné vagóny Detskej železnice
Vozeň Meno Rok výroby Poznámka
ABC/u 600 Hugo 1913
D/u 840 Janko 1913 V súčasnosti neprevádzkyschopný - stojí na podstavci v stanici Čermeľ.
D/u 841 Peťko 1886
Ca/u 621 Samko 1910 Letný vozeň.
Ca/u 620 Kubko 1913 Letný vozeň. Meno podľa valacha z večerníčkového seriálu Pásli ovce valasi.
Ba/u 610 Maťko 1904 Letný vozeň. Meno podľa valacha z večerníčkového seriálu Pásli ovce valasi.
Ca/u 611 Hubert 1913 Na železničku sa vrátil 26. októbra 2013.


Pri stavbe a rekonštrukciách trate sa používali nákladné vozne prevzaté z trate Mníšek nad Hnilcom – Smolník a Tatranskej elektrickej železnice.[25] Súčasný výsypný nákladný vozeň odstavený v stanici Čermeľ taktiež pochádza z TEŽ.

V súčasnosti jediný nákladný vozeň na Košickej detskej historickej železnici

Trasa[upraviť | upraviť zdroj]

Stanica Kilometer
Čermeľ (Čermeľ-Baránok) 0,0061
Vpred (Čermeľ-Vodáreň) 2,0600
Alpínka (Pionier) 3,0803

Trať je dlhá 4,2 km s rozchodom 1 000 mm. Najväčšie stúpanie je 24‰. Najvyššia dovolená rýchlosť na tejto trati je 20 km/h. Trať nemá žiadne obratiská ani točne, stanice na koncoch trate sú úvraťové. Trať je v celom úseku súbežná s Čermeľským potokom, ktorý v úseku Vpred – Alpínka na dvoch miestach prekračuje. Pred stanicou Alpínka sa nachádza úrovňové priecestie s hlavnou cestou Košice – Košická Belá, ktorá je s touto traťou súbežná v takmer celom jej úseku.

V minulosti boli pripravené návrhy na predĺženie trate o 974 m. Predĺženie malo viesť medzi Čermeľským potokom a lesnou cestou. Na konci predĺženia sa navrhovala konečná stanica s dvoma koľajami, ktorá by umožnila prechod rušňa na opačný koniec vlaku. V tejto stanici sa plánovalo aj zariadenie na doplnenie zásoby vody parného rušňa. V kilometri 4,668 sa vzhľadom na zlé rozhľadové pomery navrhovalo priecestie so svetelným priecestným zabezpečovacím zariadením ovládaným chodom vlaku.[28] Vzhľadom na zlú finančnú situáciu mesta je však realizácia predĺženia Detskej železnice takmer nereálna.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 10
  2. Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 12
  3. a b Streka.net – Na Detskú železničku sa po štvrťstoročí vracajú deti v úlohách železničiarov
  4. a b Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 11
  5. a b Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 28
  6. ČEKAL, P. Košická pionýřska dráha padesátiletá. Dráha, roč. 2006, čís. 4, s. 8.
  7. a b c Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 30 – 31
  8. Popis rušňov TU 29 na imhd.sk
  9. a b c Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 18, 27
  10. Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 18
  11. Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 25
  12. a b Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 32 – 33
  13. KONTÚR, Slavomír. Na výhybke nádejí. R-ŽURNÁL, roč. 1, čís. 1, s. 1.
  14. Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 59
  15. Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 52 – 57
  16. MOLNÁR, Igor. Košická detská historická železnica. Článok na Vlaky.net
  17. KONTÚR, Slavomír. S novým dopravcom prišli prvé nevšedné zážitky. R-ŽURNÁL, roč. 1, čís. 2, s. 7.
  18. Kronika Detskej železnice. R-ŽURNÁL, roč. 1, čís. 3 – 4, s. 7 (čís. 3), 4 – 5 (čís. 4).
  19. Dvojičky opäť spolu! Lokomotívy Danka a Janka, vyrobené špeciálne pre bývalú Pioniersku železničku v Košiciach, sa stretli po 20 rokoch.
  20. Streka.net – Lokomotíva Janka v premiére na Mikulášskej jazde 2012
  21. Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 43 – 44
  22. KÁLMAN, Peter. Prečo navštíviť trať č. 154, alebo čo všetko skrýva Banská Štiavnica a jej okolie. Článok na Vlaky.net
  23. LEHOTSKÝ, Ľubomír. Ďalšia para v Košiciach?. R-ŽURNÁL, roč. 2, čís. 2, s. 1 a 2.
  24. a b KONTÚR, Slavomír. Obnovili najstarší služobný vozeň na Slovensku. R-ŽURNÁL, roč. 1, čís. 3, s. 1.
  25. a b c Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 46 – 47
  26. MARUNA, Zdeněk. Pozoruhodná história letného vozňa Ca/u 621. R-ŽURNÁL, roč. 2, čís. 1, s. 4 – 5.
  27. Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 48 – 49
  28. Olexa a Reiprich 2006, Detská železnica Košice, s. 67 – 68

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Olexa, Ladislav; Reiprich, Igor (2006), Detská železnica Košice, Mesto Košice, ISBN 80-969548-6-5 
  • Časopisy R-ŽURNÁL, OZ Detská železnica Košice, roč. 1, č. 1 – 4; roč. 2., č. 1

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]


Súradnice: 48°45′00″S 21°13′38″V / 48.75°S 21.227222°V / 48.75; 21.227222