Černínsky palác
Černínsky palác je veľká palácová, pôvodne rano baroková, budova nachádzajúca sa v Prahe 1 na Hradčanoch na Loretánskom námestí (fakticky naproti Lorete). Po mnoho rokov tento palác, presne od roku 1934, slúži ako sídlo Ministerstva zahraničných vecí niekdajšieho Československa i Českej republiky.
Obsah |
Dejiny [upraviť]
Palác dal postaviť rakúsky diplomat gróf Humprecht Jan Černín z Chudenic – odtiaľ je jeho názov. Ide o jednu z najväčších barokových budov v Prahe vôbec. Stavba bola zničená počas vojny o rakúske dedičstvo v 40. rokoch 18. storočia, znovu potom v roku 1757 kedy ho poškodila pruská delostreľba. Palác tiež vďaka tomu prešiel radou neskoro barokových prestavieb a dodatočných rekonštrukcií. Počas druhej svetovej vojny ho prebudovali i nacisti.
Od roku 1777 palác už neslúžil svojmu pôvodnému určeniu a bol používaný na rôzne iné účely, okrem iného ako lazaret s lekárňou, útulok pre chudobných, nájomný dom, dielne, kasárne či výtvarná galéria. V rokoch 1928 až 1934 bol čiastočne prestavaný pod vedením architekta Pavla Janáka. V rokoch 1933 až 1939 potom došlo k novodobému rozšíreniu paláca o tzv. Janákovu prístavbu, kde dodnes sídli prevážna väčšina administratívnych útvarov Ministerstva zahraničných vecí ČR.
Palác sám má z hľadiska novodobých českých dejín dosť pochmúrnu históriu, v období Protektorátu Čechy a Morava v rokoch 1939 až 1945 tu bolo umiestnené sídlo úradujúceho Protektora pre Čechy a Moravu, dňa 10. marca 1948 tu za dodnes nie úplne jasných okolností skončil svoj život niekdajší minister zahraničných vecí Československej republiky Jan Masaryk, ktorý tu mal veľa rokov tiež svoj byt. Bol ráno nájdený na terajšom Nádvorí Jana Masaryka, asi spadol z okna alebo ho niekto z okna zhodil. Na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia práve tu došlo k podpisu zmluvy o rozpustení Varšavskej zmluvy.
Tvorci paláca [upraviť]
Architekti [upraviť]
- Gian Lorenzo Bernini – autor prvých skíc návrhu paláca (v roku 1666)
- Francesco Caratti – hlavný architekt pôvodnej stavby
- Giovanni B. Maderna, Domenico E. Rossi, Giovanni B. Alliprandi – ďalší architekti od roku 1683
- František Maxmilian Kaňka – autor dostavby z roku 1720
- Anselmo M. Lurago – autor rekonštrukcie paláce z 18. storočia po vyrabovaní paláca francúzskymi vojskami
- Antonín Wolf – autor prestavby na kasárne] v polovici 19. storočia
- Pavel Janák – autor prístavby z 30. rokov 20. storočia
- Otakar Fierlinger – záhradný architekt, autor novej koncepcie záhrady z 30. rokov 20. storočia]
Výtvarníci [upraviť]
- Václav Vavřinec Reiner – autor fresiek v niekoľkých miestnostiach
Zaujímavosti [upraviť]
Do dnešnej doby sa v Janákovej prístavbe zachoval funkčný výťah pater noster.
Literatúra [upraviť]
- Jaroslava Staňková, Jiří Štursa, Svatopluk Voděra: Pražská architektura, významné stavby jedenácti století, Praha, 1991, ISBN 80-900209-6-8
Pozri aj [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Černínsky palác
Súradnice: 50° 05′ 19.7″ s.š., 14° 23′ 25.9″ v.d.
Externé odkazy [upraviť]
- Článek na PRAGENSIA.TISCALI
- Stránky Ministerstva zahraničních věcí České republiky
- Článok na serveri Hrady.cz
- Pražská informační služba
- Virtuálna prehliadka
Zdroj [upraviť]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Černínský palác na českej Wikipédii.