Červené námestie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Kremlin and Red Square, Moscow*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Punainen tori.JPG
Červené námestie
Štát Rusko Rusko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá i, ii, iv, vi
Identifikačné č. 545
Región** Lokality Svetového dedičstva v Európe
História zápisu
Zápis 1990  (14. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

Červené námestie (rus. Красная площадь – Krasnaja ploščaď) je najznámejšie námestie v hlavnom meste Ruskej federácieMoskve. Námestie oddeľuje Kremeľ, bývalú kráľovskú pevnosť a dnešné sídlo ruského prezidenta od moskovskej obchodníckej štvrti, známej ako Kitajgorod.

Keďže všetky dôležité moskovské ulice sa stretávajú práve tu, na Červenom námestí, hovorí sa o ňom ako o hlavnom námestí Moskvy i celého Ruska.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na mieste kde sa rozprestiera dnešné Červené námestie, kedysi stálo množstvo drevených budov. Cár Ivan III. však rozhodol svojim nariadením z roku 1493 o ich zbúraní, pretože predstavovali riziko vzniku požiaru. Novootvorené námestie, známe ako „požiar“ (rus.: Пожар - Požar), sa postupne stalo hlavným moskovským trhoviskom. Neskôr slúžilo ako dejisko rôznych slávností a príležitostne sa tu konalo korunovanie ruských cárov. Rokmi bolo námestie zastavané rôznymi významnými budovami a využívané všetkými ruskými vládami ako dejisko oficiálnych štátnych ceremónií.

Bohatá história sa premietla aj do tvorby mnohých umelcov

Červené námestie nepomenovali ani podľa farby tehál, ktoré ho lemujú, ani vďaka spojeniu komunistickej ideológie s červenou farbou. Ruské slovo красная (krasnaja) znamená síce „červená“, ale zastarane „krásna“.

Meno Krásne námestie dostalo v súvislosti s Chrámom Vasilija Blaženého (alebo Pokrokovský Chrám), ktorý bol dokončený za vlády cára Ivana IV. Hrozného v roku 1561 ako pamiatka víťazstva nad Kazaňským chanátom v roku 1552. Predpokladá sa, že námestie získalo svoje terajšie meno, ktoré nahradilo starý názov Požar, v 17. storočí.

Počas éry Sovietskeho zväzu hralo Červené námestie dôležitú úlohu – okrem miesta oficiálnych príhovorov vládnych predstaviteľov a štátnych osláv, to bolo aj miesto okázalých vojenských prehliadok. Mnohé budovy boli zbúrané, medzi nimi Kazaňská katedrála a Iverská kaplnka, aby mali ťažké vojenské vozidlá priestor na manévrovanie. Existovali aj plány na odstránenie jednej z najznámejších a najkrajších moskovských budov - Chrámu Vasilija Blaženého.

Traduje sa historka, podľa ktorej Lazar Kaganovič, Stalinov spolupracovník, zodpovedný za plán rekonštrukcie Moskvy, priniesol Stalinovi maketu námestia a snažil sa mu vysvetliť ako katedrála zavadzia pri premávke a prehliadkach. Keď ju Kaganovič vyrval z makety námestia, Stalin sa iba pozrel a vyslovil jeden zo svojich slávnych výrokov: Lazar! Daj ju späť!

Dve najvýznamnejšie vojenské prehliadky sa na námestí konali v rokoch 1941 a 1945. Prvá sa konala vtedy, keď nacistického Nemecka obliehali Moskvu a sovietski vojaci odchádzali do bojov na frontové línie. Druhá, Víťazná prehliadka sa konala na konci vojny, keď spolu s víťaznou Červenou armádou námestím pochodovali aj tisícky nemeckých vojnových zajatcov.

V roku 2005 sa 2. júla na Červenom námestí konal jeden zo série koncertov Live 8, zameraných na podporu afrických krajín trpiacich chudobou.

Budova štátneho historického múzea

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Červené námestie patrí medzi prvé miesta, kam sa vyberie turista, ktorý je na návšteve Moskvy. Každá z budov na ňom je svojim spôsobom legendou. Jednou z nich je Mauzóleum Vladimíra Iľjiča Lenina, kde je uložené zabalzamované telo zakladateľa Sovietskeho zväzu Vladimíra Iľjiča Lenina. Neďaleko sa nachádza už spomínaný Chrám Vasilija Blaženého a paláce a katedrály Kremľa. Na východnej strane námestia sa nachádza obchodný dom GUM a vedľa neho je obnovený Chrám Ikony Matky Božej Kazanskej. Na severnej strane námestia je Štátne historické múzeum.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Moskva.ru; história Červeného námestia (po rusky)/(po anglicky)