Červený kláštor

Červený kláštor
kláštor
Červený kláštor s Kostolom svätého Antona Pustovníka
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský
Okres	Kežmarok
Obec	Červený Kláštor
Súradnice	49°23′58″S 20°25′00″V
Štýl	gotika
Vznik	14. storočie
Správa	Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Stav	zachovalý
Využitie	muzeálne expozície
Poloha Červeného kláštora na Slovensku
Wikimedia Commons: Červený Kláštor Monastery
Adresa: Pod lipami 20, Červený Kláštor
Webová stránka: www.muzeumcervenyklastor.sk/
Freemap.sk: mapa

Červený kláštor je pôvodne gotický kartuziánsky kláštor, ležiaci v malebnom vyústení potoka Lipník do prielomu Dunajca v Pieninskom národnom parku v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok.

História a majitelia

Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastri obce Lechnica. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí - kartuziánov (v rokoch 1320 - 1567) a kamaldulov (v rokoch 1711 - 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam. Mnísi - pustovníci žili v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora (z lat. clausus, t. j. uzavretý). Obývali samostatné domčeky - cely, pri ktorých boli záhradky. Pre príslušníkov oboch spoločenstiev platila zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali.

Založenie kláštora potvrdila roku 1319 spišská kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I. Róbert z Anjou.

Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia husitské vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Kláštor upadal. Objekt dostal svetských majiteľov, napr. v roku 1609 kláštor nadobudol Štefan Tököly, v roku 1625 sa stal vlastníctvom Pavla Rákociho, ktorý dal vybudovať niektoré jeho vnútorné zariadenie a opevnil ho múrom.

Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk. Jeho majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský, ktorý kláštor po svojej smrti v r. 1705 v testamente odkázal benediktínskej reholi - kamaldulom, pomenovaným podľa materského kláštora Camaldoli pri Arezze v Toskánsku. Ich príchodom začala nová etapa rozmachu kláštora.

Areál kláštora

Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu - baroka. Na miestach starších pustovní si postavili svoje domčeky na južnej a východnej strane od kostola. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Podľa pôvodných kartuziánskych predpisov malo žiť v každom kláštore štrnásť mníchov a šestnásť bratov-laikov. V Červenom kláštore bolo desať pustovní. Okrem toho mnísi sa sústredili na prestavbu hospodárskych budov. V roku 1747 opravili i kostol, najmonumentálnejšiu stavbu celého kláštorného komplexu. Jeho exteriér ostal zachovaný v gotickom slohu, interiér doznal obnovy v duchu baroka. Steny i gotické klenby ozdobili maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. V interiéri umiestnili nové lavice pomaľované barokovými maľbami, zachytávajúcimi každodenný život tunajších obyvateľov vo chvíľach práce, odpočinku i modlitieb.

Z tunajších mníchov sa do našich kultúrnych dejín významne zapísali dvaja členovia rehole - mních Cyprián, zberateľ liečivých rastlín, svojím herbárom (na prvom poschodí konventu mal zriadenú lekáreň, preslávenú v širokom okolí) a Romuald Hadbavný latinsko-slovenským slovníkom.

Červený kláštor*
Národná kultúrna pamiatka
Typ:	areál kláštora s budovami
Obec:	Červený Kláštor
História zápisu
Poradové č.:	22.**
Zápis:	1970
* názov podľa Zoznamu NKP ** číslo v Zozname NKP

Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára Jozefa II. z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi i kamaldulov. Rehoľníci boli nútení opustiť kláštor, ktorý začal následne pustnúť.

Až v roku 1820 František I. Habsburský daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove. Napriek tomu kláštor kvôli nedostatku prostriedkov na jeho obnovu naďalej upadal. Dielo skazy zavŕšil zničujúci požiar v roku 1907. Až zásluhou nadšencov z Klubu slovenských turistov a lyžiarov v Prešove sa podarilo po roku 1918 opraviť niektoré časti areálu. Napriek tomu bol kláštor do roku 1945 už na ceste k zrúcanine.

Komplexná rekonštrukcia Červeného kláštora sa začala v roku 1956. I keď sa jeho opravné práce dlho preťahovali, dostal napokon po oprave v júni roku 1966 kultúrne využitie umiestnením muzeálnej expozície Východoslovenského múzea v Košiciach, reštaurácie a ubytovne. V rokoch 1999 - 2007 v kláštore prezentovalo svoju expozíciu Ľubovnianske múzeum zo Starej Ľubovne. Od roku 2008 je návštevníkom sprístupnená múzejná expozícia, ktorú zriadil Pamiatkový úrad SR.

V roku 2007 bola ukončená 1. etapa náročných reštaurátorských prác v Kostole sv. Antona Pustovníka a kostol bol verejnosti sprístupnený ako súčasť múzejnej expozície.

Muzeálna expozícia približuje históriu a kláštorný život spomínaných rádov a vzácne umelecko-historické pamiatky z Červeného Kláštora, ale aj z celej oblasti severného Spiša. Jeho bohatú históriu možno podľa bývalých vlastníkov rozdeliť do štyroch období:

• 1320 - 1567 kartuziánsky kláštor
• 1569 - 1710 kláštor v majetku svetského panstva
• 1711 - 1782 kamaldulský kláštor, Kongregácia Monte Corona
• od roku 1782 kláštor v majetku cirkvi a štátu

Areál Červeného kláštora bol pre jeho prínos do histórie Slovenska z hľadiska architektúry i využitia vyhlásený v roku 1970 za národnú kultúrnu pamiatku.

Areál kláštora

Hlavnými stavbami sú gotický jednoloďový Kostol svätého Antona Pustovníka (jeho stavbu začali po r. 1360) s bočnými kaplnkami, kláštorná budova s krížovou chodbou (pristavaná po r. 1400 k severnej strane kostola), tzv. hodinová veža a hospodárske budovy. Okolo týchto stavieb obiehalo opevnenie, ktorého múr mal aj cimburie. V ostatnom priestore boli samostatné domce pre mníchov.

Jedným z historicky i umelecko-architektonicky najcennejších interiérov kláštornej budovy je refektár. Miestnosť zaklenutá dvoma poľami sieťovej klenby z druhej polovice 15. storočia je nádherným príkladom neskorogotickej architektúry. Rebrá s terakotových tvaroviek umožňujú dokonale vyniknúť jej krásnej geometrii. Miestnosť zaujme i svojou vzácnou nástennou výzdobou. Steny refektára po roku 1520 vyzdobili okolo okna ornamentálnymi vzormi a na stenách výjavmi z pašiového cyklu.

Zaujímavosti

• Vznik kláštora sa podľa starej povesti viaže na násilnú smrť prepošta križovníkov v Chmeľove. Zabil ho istý magister Kokoš, význačný člen rodiny Brezovických. Za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba dva - prvý na Skale útočiska nad Letanovcami a druhý v údolí sv. Antona v blízkosti obce Lechnica.
• V rokoch 1754 až 1772 pri kláštore existovalo vzdelávacie zariadenie - vysoká teologická škola pre mladých mníchov.

Iné projekty

• Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Červený kláštor

Zdroje

• Št. Pisoň, Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku, Osveta, Martin, 1973
• V. Jankovič, Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Osveta, Martin, 1984
• S. Bellan, A. Vojček, 55 najkrajších gotických pamiatok Slovenska, Príroda, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-07-01641-5
• Kamalduli v Lechnici
• Mních a diaboslký voz v Červenom kláštore

Externé odkazy

• Oficiálna stránka Múzea Červený kláštor
• Červený kláštor
• Info o Červenom kláštore z 19.4.2008
• www.muzeumsl.sk/klas.htm