Červia diera

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Červia diera analogicky znázornená v dvoj-dimenzionálnom priestore
Diagram Schwarzschildovej červej diery..

Červia diera je hypotetický fyzikálny objekt umožnený schopnosťou priestoročasu vytvoriť skratku cez priestor a čas.

Tento fenomén po prvýkrát opísali v roku 1935 Albert Einstein a Nathan Rosen ako tzv. Einsteinov-Rosenov most, čo je však iba jeden z hypotetických možných druhov červých dier.

Názov červia diera sa vysvetľuje na základe analógie k červovi, ktorý sa z jedného bodu povrchu jablka prehrýza samotným jablkom na iný bod na jeho povrchu, nepohybuje sa teda dvojrozmerne po povrchu, ale používa trojrozmernú stratku práve červou dierou.

Podľa teórie možno prepojiť dva veľmi vzdialené body vo vesmíre s využitím zakrivenia priestoročasu. Pozorovateľ prechádzajúci červou dierou nikdy neprekračuje rýchlosť svetla, no vzdialenosť medzi štartom a cieľom prekonáva podstatne rýchlejšie ako svetelný lúč letiaci priamo.

Vo fyzike a fikcii, červia diera je hypotetickým topologickým fenoménom časopriestoru, ktorý by v zásade mohol byť "skratkou" cez časopriestor. Pre jednoduchú vizuálnu predstavu červej diery, si skúsme predstviť časopriestor ako dvoj-rozmernú (2-D) plochu (pozri obrázok vpravo). Ak tento povrch "preložíme" pozdĺž (neexistujúceho) tretieho rozmeru, vytvorí to jednoduchý obraz červej diery "mostu". (Prosím berte do úvahy, že tento obrázok je len vizualizácia, ktorá umožňuje obrazne sprostredkovať v podstate nezobraziteľnú štruktúru existujúcu v 4-och alebo viacerých rozmeroch.) Červia diera je teoretická, podobne ako tunel s dvoma koncami, každý v oddelených bodoch časopriestoru.