Česko-slovenské vojnové loďstvo

Československé vojnové loďstvo
Vlajka vojenských plavidiel Vlajka vojenských plavidiel
Krajina	Československo
Existencia	1918 – 1959
Vznik	máj 1918
Zánik	1959
Typ	vojenské loďstvo
Funkcia	Obrana štátnych hraníc tvorených vodnými tokmi
Veľkosť	2 Flotily
Velitelia	Karel Pavala
Nadradené jednotky	Veliteľstvo Česko-slovenských légií Česko-slovenská armáda Česko-slovenská ľudová armáda
Účasť
Vojny	Ruská občianska vojna Maďarsko-česko-slovenská vojna
Bitky	Bitka o jazero Bajkal Bitky o rieky Hron a Ipeľ

Česko-slovenské vojnové loďstvo sa vzťahovalo výhradne na riečne plavidlá. Pretože Česko-Slovensko bolo vnútrozemský štát, nikdy nemalo plnohodnotné vojnové loďstvo.

História

Československé légie

V máji 1918 vznikli vo Vladivostoku prvé námorné oddiely Československých légií vo východnom Rusku. Lode sa používali predovšetkým k dopravným účelom. Mali k dispozícii dva parníky a ľadoborec. Lode boli vyzbrojené húfnicami. Neskôr sa ku ním pridali ďalšie dva parníky Sibirjak a Feodosia, ktoré sa zúčastnili 16. augusta 1918 bojov s červenými jednotkami pri obsadzovaní prístavu na jazere Bajkal a pri tom potopili boľševistickú loď Bajkal. Činnosť námorného oddielu bola ukončená v roku 1920, kedy sa jednotky už česko-slovenskej námornej pechoty vrátili do Československa.

Medzivojnové obdobie

V rokoch 1918 až 1939 mala armáda vo výzbroji celý rad vojnových lodí. Boli to predovšetkým rôzne strážne a hliadkové člny, delové člny a mínové člny tzv. mínonosky. Boli utvorené celkovo 2 flotily a to Dunajská flotila a Labská flotila. Vlajkovou loď Československého vojnového loďstva bola hliadková loď President Masaryk, ktorá bola vyzbrojená štyrmi delami kalibru 66 mm. Všetky plavidlá boli v rokoch 1919 až 1921 zaradené do Oddielu vojenského loďstva pre Labe a do Oddielu vojenského loďstva pre Dunaj. V roku 1921 boli jednotky zlúčené a vznikol 1. vodný prápor, ktorý bol súčasťou 4. ženijného pluku.

Povojnové obdobie

Vlajka Československého vojnového loďstva od roku 1955

Po druhej svetovej vojne bol v roku 1946 v Bratislave vytvorený 14. ženijný prápor s lodnou a mínovou rotou. Od roku 1950 bol útvar súčasťou 52. pontónového pluku. V jeho rámci pôsobila lodná rota, ktorú tvorila čata bojových člnov a čata mínových člnov. V roku 1957 bola rota preorganizovaná na rotu riečneho zatarasovania. V roku 1959 bola jednotka zrušená.

Flotila

Vlajková loď President Masaryk

Česko-slovenské légie v Rusku 1918 – 1920

Parníky

• Smělčak
• Naděžnyj
• Sibirjak
• Feodosia

Ľadoborce

• Streljok

Česko-slovenské vojnové loďstvo

Lode

• hliadková loď President Masaryk

Člny

• strážne člny triedy OMs
• delové člny triedy OMd
• mínové člny (mínonosky) triedy OMm
• hliadkové člny triedy OMh

Povojnové Československo

• bojové člny
• mínové člny

Československá námorná pechota

Československí námorníci počas Maďarsko-česko-slovenskej vojny na brehu Dunaja naproti mestu Ostrihom

Československá námorná pechota bola využívaná hlavne na obsluhu pobrežného delostrelectva, pobrežných protilietadlových kanónov (dve batérie vyzbrojené protilietadlovými kanónmi Škoda vz. 12 kalibru 90 mm) a samotnú obranu riečnych tokov. Boli oblečení do námorných rovnošiat a rozmiestnení na pobreží Dunaja a ústí riek Ipeľ a Hron. Po napadnutí Maďarskom roku 1919 a pokuse o maďarský prevrat na území Slovenska bránila námorná pechota južnú hranicu štátu, tvorenú prevažne riekami, pred nájazdmi Maďarských hladinových síl. Išlo o najväčšie zapojenie Československej námornej pechoty do bojov. Jej ďalšie pôsobenie malo až do rozpadu prvej republiky už len mierový charakter. Jednotky boli následne rozmiestnené na ochranu priechodov Praha-Nusle a Praha-Vršovice, prápor v Litoměřicích a Bratislave. Tieto telesá boli však zrušené a preskupené do dvoch hladinových oddielov. Jeden na rieke Labe v Litoměřicích a druhý na Dunaji v Bratislave.

Zaujímavosti

Po prvej svetovej vojne požadovala československá vláda prístup k moru ako kompenzáciu za storočia utláčania zo strany Uhorska a Rakúsko-Uhorska, ale kvôli prieťahom v jednaniach o prístupu Československa ku moru a následnému vypuknutiu svetovej hospodárskej krízy boli jednania ukončené.

Literatúra

• HUBERT, Miroslav; PAVALA, Karel. Vojenské lodě Československa 1918-1959. Praha a Děčín : ARES a Spolek přátel plavby, 1999. 53 s.

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Československé válečné loďstvo na českej Wikipédii.