Čiližská Radvaň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°49′59″S 17°41′23″V / 47.833056°S 17.689722°V
Čiližská Radvaň
obec
Csilizradvány24.JPG
Kalvinistický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Nadmorská výška 110 m n. m.
Súradnice 47°49′59″S 17°41′23″V / 47.833056°S 17.689722°V
Rozloha 21,41 km² (2 141 ha)
Obyvateľstvo 1 206 (31. 12. 2011) [1]
Hustota 56,33 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1252
Starosta István Csikász[2] (SMK-MKP)
PSČ 930 08
ŠÚJ 501531
EČV DS
Tel. predvoľba +421-31
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trnavského kraja.
Wikimedia Commons: Čiližská Radvaň
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.csilizradvany.sk/indexsk.html
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Čiližská Radvaň (maď. Csilizradvány) je obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda. V roku 2001 bolo z 1 218 obyvateľov 1 162 maďarskej a 47 slovenskej národnosti.

Obsah

Poloha[upraviť]

Rozprestiera sa na Žitnom ostrove, 22 km juhovýchodne od Dunajskej Stredy.

História[upraviť]

Prvá zmienka o dedine sa nachádza v súpise majetkov Zoborského opátstva z roku 1101. Z toho faktu a z morfológie mena dediny sa dá predpokladať, že dedina už bola obývaná v čase Veľkej Moravy (833-907).

Pamätihodnosti[upraviť]

Kalvinistický kostol[upraviť]

Prvá informácia o existencií kostola je v jednej miestnej povesti. Podla povesti, keď manželka uhorského kráľa Bélu IV. unikala pred Tatármi, porodila svoje dieťa v hrádku, ktorý sa nachádzal asi 300 metrov od radvanského kostola. Toto dieťa bolo pokrstené v radvanskom kostole. Pri tejto príležitosti udelil kráľ Béla IV. privilégium Radvančanom, že na kostole otvorili druhú bránu pre dedinčanov, ktorí bývali inde než v Radvani, aby Radvančania nemuseli vchádzať s nimi cez jednu bránu do kostola. Pri teraz prebiehajúcej rekonštrukcii sa objavila už zamurovaná brána susedných Balončanov. Pôvodne asi kostol bol vybudovaný v románskom štýle na to poukazujú aj objavené nástenné maľby pod omietkou, ale Pázmányov súpis kostolov opisuje ho ako starý kostol v gotickom štýle. V tomto období sa stal kostol majetkom kalvínov. Kostol sa v histórií viackrát vyhorel a bol znovupostavený. Posledná veľká prestavba prebehla po požiari v roku 1908. Vtedy kostol prestávali v neoklasicistickom štýle. Dnešná vnútorná zariadenie kostola: lavice a dve galérie sú v klasicistickom a kazateľnica je v neogotickom štýle. Vnútorné zariadenie a hlavná brána je dielom miestnych majstrov.

Iné projekty[upraviť]

Referencie[upraviť]

  1. Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
  2. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. István Csikász je v zozname. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť]