Ču Si
| Ču Si | |
| čínsky filozof | |
 | |
| Narodenie | 18. október 1130 Jü-si, Čína |
|---|---|
| Úmrtie | 23. apríl 1200 (69 rokov) |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Ču Si (plné texty diel autora) |
| Commons |  Ču Si |
Ču Si (čín. 朱熹, pchin-jin: Zhū Xī; * 18. október 1130, Jü-si, Čína – † 23. apríl 1200) bol čínsky filozof, predstaviteľ novokonfuciánskej školy dynastie Sung, zavŕšiteľ novokonfuciánskej scholastiky (akýsi čínsky Tomáš Akvinský alebo arabský al-Gazzálí). Do konfuciánstva začlenil budhistické a taoistické predstavy, vytváral komentáre ku konfuciánskym klasickým spisom a dal im metafyzický a filozofický základ.[1]
Za prvotný považoval ideálny princíp li, za druhotný materiálny princíp čchi. Ideálna substancia li nemá formu, ani kvalitu, je nedostupná zmyslovému vnímaniu. V procese ustavičného striedania pohybu a pokoja vzniká päť praprvkov bytia: voda, oheň, drevo, kov, zem. Z ideálneho princípu li vyplýva vrodená povaha človeka. Základom spoločenského života musí byť prísne dodržiavanie etických a politických zásad konfuciánstva.[1]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
Napísal vyše 70 prác, založil viac než 50 súkromných vyšších škôl a sám pre ne vyškolil niekoľko tisíc učiteľov.[2]
Na rozdiel od novokonfuciovcov sa nesústredil len na Knihu premien. Spolu so svojimi žiakmi napísal obsiahle komentáre k Štyrom knihám („…predstavovali až do dvadsiateho storočia záväzný, povinný vzdelanecký kánon, ktorého znalosť bola podmienkou úspechu pri štátnych skúškach. Absolvovanie štátnych skúšok bolo zasa podmienkou akejkoľvek štátnej, byrokratickej či akademickej kariéry.“[3]), ktoré sú súčasťou deviatich klasických kníh konfucianizmu a slúžili ako základný text pre úradnícke skúšky v Číne až do roku 1905[4].
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zhu Xi na nemeckej Wikipédii.
- ↑ KRÁL, Oldřich. Čínská filosofie : pohled z dějin. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2005. 373 s. ISBN 80-901333-8-X. S. 308.
- ↑ CHENG, Anne. Dějiny čínského myšlení. Preklad Helena Beguivinová; Olga Lomová, David Sehnal, Dušan Vávra. 1. vyd. Praha : DharmaGaia, 2006. 688 s. ISBN 80-86685-52-7. S. 491.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ČU SI. In: LIŠČÁK, Vladimír. Konfuciánství od počátků do současnosti : dějiny, pojmy, osobnosti. Vyd. 1. Praha : Academia, 2013. 464 s. (Orient; zv. 17.) ISBN 978-80-200-2190-8. S. 96 – 97.
- Zhu Xiova Předmluva k Velkému učení. In: Velké učení; Doktrína středu. Preklad Oldřich Král. Vyd. 1. Lásenice : Maxima, 2008. 168 s. ISBN 978-80-86921-04-4. S. 147 – 152.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ču Si
