Čudské jazero

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Satelitný pohľad na Čudské jazero

Čudské jazero (v širšom zmysle) alebo Pejpus alebo Čudské jazero a Pskovské jezero (po rusky Чудско-Псковское озеро [čudsko-pskovskoje ozero], Гдовское [glovskoje] alebo Пейпси [pejpsi], po estónsky Peipsi-Pihkva järv) je jazero na hranici Estónska (kraje Ida-Viru, Jõgeva, Tartu a Põlva) a Pskovskej oblasti v Rusku.

Je pozostatkom veľkej ľadovcovej vodnej plochy. Skladá sa z troch častí:

  • vlastného Čudského jazera (rusky Чудское озеро [čudskoje ozero], po estónsky Peipsi järv alebo Suur järv) na severe
  • Pskovského jazera (po rusky Псковское озеро [pskovskoje ozero], po estónsky Pihkva järv) na juhu, ktoré leží takmer celé na území Ruska
  • jazera Ťoploje (po rusky Тёплое озеро [ťoploje] = doslova: Teplé jazero, po estónsky Lämmi järv), ktoré je vlastne prieliv, ktorý ich spája

Číselné údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Má rozlohu 3 555 km². Z toho najväčšia časť pripadá na Čudské jazero (2 610 km²), na Pskovské jazero 710 km² a najmenšie je Ťoploje s 335 km². Všetky tri časti tvoria jednu vodnú plochu, ktorá leží v nadmorskej výške 30 m n. m. Estónska časť má rozlohu 1 570 km² a ruská časť 1 985 km². V severojužnom smere je jazero 143 km dlhé a jeho maximálna šírka je 50 km. Priemerná hĺbka jazera je 8 m, maximálna hĺbka 15 metrov v južnej časti.

Pobrežie[upraviť | upraviť zdroj]

Brehy sú prevažne nízke, pokryté rašeliniskami. Pozdĺž severovýchodného brehu sa tiahne piesočná pláž, miestami zarastená borovicami. Tu sú najobľúbenejšie miesta pre kúpanie, najmä v piesočných dunách a lesoch medzi kúpeľmi Kauksi a Vasknarva na severe. Okrem ľahko prístupného severného brehu nie je zvyšok jazera veľmi turisticky využívaný.

Dno[upraviť | upraviť zdroj]

Dno je ploché a pokryté silnou vrstvou sivého ílu.

Ostrovy[upraviť | upraviť zdroj]

Na jazere je veľa ostrovov. Najväčší je Piirissaar, ktorý leží vo vlastnom Čudskom jazere a patrí Estónsku.

Vodný režim[upraviť | upraviť zdroj]

Do jazera ústia rieky Emajõgi, Võhandu, Velikaja a asi 30 ďalších riek. Z jazera odteká Narva do Fínskeho zálivu. Najvyššiu úroveň dosahuje hladina zvyčajne uprostred apríla až na začiatku mája. Rozsah kolísania je 3 m. Na jazere sa vyskytujú veľké vlny spôsobené vetrom. Odmäk na jar spôsobuje vzostup hladiny až o 1 m tzn. zväčšenie plochy o 780 km², čo zatopí riedko obývanú pobrežnú zónu.

Vlastnosti vody[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka malej hĺbke dosahuje teplota vody v lete až 22 °C. Jazero zamŕza na konci novembra alebo na začiatku decembra. Maximálnu hrúbku ľadu dosahuje v marci (50 – 60 cm). Pskovské jazero a Ťoploje rozmŕzajú skôr - na konci apríla, Čudské jazero potom na začiatku mája.

Fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Jazero je plné rýb, priemerný ročný výlov je 11 000 ton.

Lodná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Na jazere je rozvinutá miestna lodná doprava.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Historicky je jazero významné „ľadovou“ bitkou na Čudskom jazere, ktorá sa odohrala 5. apríla 1242 na zamrznutej hladine v južnej časti jazera. Vojsko z Novgorodu Veľkého pod vedením kniežaťa Alexandra Nevského vtedy zdrvujúco porazilo rádových rytierov z Livónska, ktorí sa chystali vtrhnúť v koordinácii so švédskymi bojovníkmi do krajiny, a zabránilo tak ďalšiemu prenikaniu Rádu nemeckých rytierov na východ.

Osídlenie pobrežia[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčším mestom na brehu je na južnom konci Pskov.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]