Ľaliové sedlo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľaliové sedlo
sedlo
V panoráme dominuje Svinica, Ľaliové sedlo je najhlbšie trávnaté sedlo pri ľavom okraji, asi v 2/3 výšky.
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Spiš, Zakopane
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Pohorie Tatry
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 947 m n. m.
Súradnice 49°13′31″S 19°59′33″V / 49,225194°S 19,992528°V / 49.225194; 19.992528
Najľahší výstup zo Zakopaného, trvanie 3:45 hodiny
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Ľaliové sedlo
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ľaliové sedlo[1] (1 947 m n. m.[2]), (poľ. Liliowe, nem. Liliensattel, Lilijowepass, maď. Liliomszoros, Liliowehágó) je široké trávnaté sedlo v hlavnom hrebeni Tatier. Oddeľuje Západné a Východné Tatry.[3] Nachádza sa medzi Tichou a Gąsienicowou dolinou, medzi Kasprovým vrchom (1 987 m n. m.) a Svinicou (2 301 m n. m.).[4][5]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Sedlo pomenovali pravdepodobne pastieri, ktorí nachádzali v sedle ľaliu zlatohlavú (Lilium martagon L.), ľaľujku neskorú (Lloydia serotina RChB.), prvosienku najmenšiu (Primula minima) i upolín sedmohradský (Trollius Transsilvanicus Schur.). Nevedno, ktorá tvorila základ pomenovania sedla.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo do sedla vedie turistický chodník, len zo severnej strany, zo Zakopaného. Modro značkovaný vedie k chate Murowaniec v Doline Gąsienicowej. Potom pokračuje zeleno značkovaný chodník do Ľaliového sedla a potom po červenej vedie medzi Kasprovým vrchom a Svinicou. Z juhu do Ľaliového sedla vedie chodník z Podbanského cez Tichú dolinu na Kasprov vrch a potom do sedla. Orientačný čas PodbanskéKasprov vrch – Ľaliove sedlo je 6:40.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  2. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 17.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-26]. Dostupné online.
  4. Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  5. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]