Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
| Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 1991 |
| Predseda | Vladimír Mečiar |
| Poslancov | 0 (NR SR) 1 (Európsky parlament) |
| Volebný výsledok | 0,93 % (Voľby do Národnej rady 2012) 8,97% (Európske voľby 2009) |
| Ideológie | národný konzervativizmus |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Aliancia liberálov a demokratov za Európu |
| Európska politická strana | žiadna |
| Ďalšie informácie | |
| Sídlo | Tomášikova 32/A P.O.BOX 49 830 00 Bratislava |
| Noviny | Naše Slovensko |
| Farby | biela, modrá, červená |
| Web | www.hzds.sk |
 Pozri aj Politický portál |
|
| Politika na Slovensku
|
| Ústava Slovenskej republiky |
| Ústavní činitelia |
|---|
|
Prezident: Ivan Gašparovič |
| Voľby na Slovensku |
| Prezidentské voľby: Parlamentné voľby: Krajské voľby: Komunálne voľby: Európske parlamentné voľby: |
| Politické strany a hnutia |
| KDH · MOST-HÍD · OĽaNO Nova · SaS · SDKÚ-DS SMER-SD · SNS · SMK – MKP |
| Zahraničná politika |
|
Európska únia · NATO · OSN · WTO |
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, skratka ĽS-HZDS, (do roku 2003 Hnutie za demokratické Slovensko, skratka HZDS) bola parlamentná a vládna politická strana pôsobiaca na Slovensku. Od roku 1998 do volieb v roku 2006 strana pôsobila v opozícii. Od volieb do Národnej rady SR v roku 2010 pôsobi táto strana ako mimoparlamentná. Predsedom strany (spočiatku hnutia) je od jej vzniku Vladimír Mečiar.
Obsah |
Vedenie strany [upraviť]
Vedenie ĽS-HZDS (zvolené 18. októbra 2008):
- Vladimír Mečiar – predseda
- Tibor Cabaj – ústredný tajomník
- Roland Lamper – podpredseda
- Juraj Konevič – podpredseda
- Ján Bodnár – podpredseda
História [upraviť]
Vznik [upraviť]
Subjekt vznikol odštiepením od VPN. V rámci tohto hnutia 5. marca 1991 vznikla platforma pod názvom Za demokratické Slovensko. Za svoj cieľ si vytýčila podporu politiky vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. O necelé dva mesiace bol Mečiar odvolaný z funkcie, čo viedlo k odchodu Mečiara a jeho prívržencov do vlastného politického zoskupenia. Nové hnutie bolo zaregistrované Ministerstvom vnútra SR 3. mája 1991. Ustanovujúci snem hnutia sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici.
Snemy strany [upraviť]
Snem roku 2000 [upraviť]
Na tomto sneme, konanom 18. marca, sa HZDS pretransformovalo z občianskeho hnutia na stranu ľudového typu. Za predsedu bol zvolený Vladimír Mečiar, podpredsedami sa na základe jeho návrhov stali Zdenka Kramplová, Miroslav Maxon, Ján Gabriel, Jozef Kalman a Jozef Božik.
10. republikový snem 2001 [upraviť]
Voľby vedenia strany [upraviť]
Na 10. republikovom sneme HZDS, ktorý sa konal 20. apríla 2001 v Nitre, bol do funkcie predsedu strany znovuzvolený Vladimír Mečiar. Podpredsedom pre zahraničie sa stal Rudolf Žiak, ktorý tento post zastával od roku 2000. Podpredsedom pre ekonomiku sa znovu stal Sergej Kozlík. Novým podpredsedom HZDS pre médiá sa stal Ján Kovarčík. Podpredsedom pre verejnú správu sa stal šéf Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák a pre sociálne veci Vojtech Tkáč. Delegáti tiež zvolili ústrednú tajomníčku hnutia, stala sa ňou Eva Antošová, primátorka Novej Dubnice. Hospodárom HZDS sa stal exminister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ján Jasovský, ktorý vo funkcií vystriedal Petra Novotného.
Republikový snem 2003 [upraviť]
Voľby vedenia strany [upraviť]
Na republikovom sneme HZDS, ktorý sa konal 14. júna 2003 v Púchove, bol Vladimír Mečiar znovu zvolený do funkcie predsedu strany. Lídrom pre budúce parlamentné voľby sa stal Viliam Veteška (neskôr ho však z funkcie stiahli a nahradili V. Mečiarom), za lídra pre voľby do Európskeho parlamentu zvolili na sneme Sergeja Kozlíka. Šéfom tieňového kabinetu a predsedom Rady HZDS sa stal Tibor Mikuš. Podpredsedom pre zahraničie zostal Viliam Veteška, pre sociálnu oblasť Anton Blajsko a pre médiá Ján Kovarčík. Podpredsedom pre vnútornú politiku sa stal Milan Urbáni a pre verejnú správu Ľuboš Lackovič. Delegáti nezvolili podpredsedu pre ekonomiku, o jeho osobe rozhodne republikové predstavenstvo. Ústredným tajomníkom sa stal František Blanárik.
Zmena názvu [upraviť]
Snem schválil zmenu názvu strany z HZDS na Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS).
Republikový snem 2005 [1] [upraviť]
Voľby vedenia strany [upraviť]
Na republikovom sneme ĽS-HZDS, ktorý sa konal 4. júna 2005 v Prešove, bol Vladimír Mečiar znovu zvolený do funkcie predsedu strany. Hlasovalo za neho 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Počet podpredsedov strany bol znížený zo šesť na dvoch. Na návrh Vladimíra Mečiara boli za podpredsedov zvolení doterajší podpredsedovia Viliam Veteška a Milan Urbáni. Za ústredného tajomníka zvolili delegáti snemu opätovne Františka Blanárika. Počet členov politického grémia ako najužšieho straníckeho vedenia sa znížil zo 16 na 8. Opätovne sa ozvali hlasy, dokonca od popredných predstaviteľoch strany, o nedemokratickom spôsobe volieb.
Koaličný potenciál ĽS-HZDS [upraviť]
Dlhodobým problémom strany bol nízky, prípadne neistý koaličný potenciál. Časť novinárov a politikov o ňom dokonca hovorila ako o nulovom. Napriek tomu, že strana vyhrala parlamentné voľby v rokoch 1998 aj 2002, v oboch prípadoch nedokázala nájsť vhodných a ochotných partnerov na zostavenie vlády. Podľa Vladimíra Mečiara sa o budúcich koaličných partneroch malo rozhodnúť v roku 2006. Spomínal pritom možnú spoluprácu s SDKÚ, alebo Smerom-SD.
Nové témy [upraviť]
Vladimír Mečiar nastolil na sneme myšlienku rozdelenia Národnej rady SR na dve komory – Snem (dolnú komoru) a Senát (hornú komoru). Snem by tvorilo 120 poslancov a Senát 30. Snem by mal právomoc schvaľovať zákony, kým Senát by kontroloval súlad slovenských zákonov s euroústavou i Ústavou SR a mal by právo podávať aj výklad slovenskej ústavy. V prípade, že by našiel nezrovnalosti, vrátil by Snemu predmetnú právny predpis obsahujúci právne normy na opätovné prerokovanie. Ak by Snem pri zákonoch jednoduchou väčšinou a pri ústavných zákonoch trojštvrtinovou väčšinou normu opätovne schválil, vstúpila by do platnosti.
Právomoci prezidenta a premiéra sú podľa Mečiara v súčasnej ústave definované veľmi široko a duplicitne, preto navrhol zlúčenie oboch funkcií pod patronát prezidenta, ktorého by občania naďalej volili priamo. Ďalšou možnosťou by bola úprava prezidentských kompetencií tak, aby plnil funkcie len v prípade ústavných kríz, pričom legislatívne úlohy prezidenta by prevzala druhá komora parlamentu.
Volebné výsledky [upraviť]
Výsledky volieb do Národnej rady SR (do r. 1993 Slovenskej národnej rady), v ktorých sa zúčastnila strana HZDS.
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1992 | Slovenská národná rada | 1 148 625 | 37,26 % | 74 | 1. miesto | koalícia s SNS |
| 1994 * | Národná rada SR | 1 005 488 | 34,94 % | 61 | 1. miesto | koalícia s ZRS a SNS |
| 1998 | Národná rada SR | 907 103 | 27,00 % | 43 | 1. miesto | opozícia ** |
| 2002 | Národná rada SR | 560 691 | 19,50 % | 36 | 1. miesto | opozícia ** |
| 2006 | Národná rada SR | 202 540 | 8,79 % | 15 | 5. miesto | koalícia so SMER-SD a SNS |
| 2010 | Národná rada SR | 109 480 | 4,32 % | 0 | 8. miesto | neúčasť v parlamente |
| 2012 | Národná rada SR | 23 772 | 0,93 % | 0 | 13. miesto | neúčasť v parlamente |
* strana sa zúčastnila volieb v koalícii s Roľníckou stranou Slovenska
** HZDS sa nepodarilo získať koaličných partnerov na vytvorenie vlády a preto bolo nútené ostať v opozícii
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana ĽS-HZDS.
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | Európsky parlament | 119 582 | 17,04 % | 3 | 2. miesto | účasť ako nezávislí (NA) |
| 2009 | Európsky parlament | 74 241 | 8,97 % | 1 | 5. miesto | účasť vo frakcii ALDE |
Volebné preferencie [upraviť]
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) do marca 2009. Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl 2009, august a november 2010, január, apríl a august 2011).
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2004 | . | . | . | . | . | . | 16,9 | 18,7 | 15,0 | 14,3 | 15,7 | 15,4 |
| 2005 | 13,9 | 16,5 | 15,6 | 12,9 | 13,8 | 13,6 | 13,6 | 12,3 | 11,6 | 12,4 | 12,5 | 11,8 |
| 2006 | 13,3 | 11,5 | 12,8 | 14,3 | 10,9 | 12,9 | 10,5 | 10,4 | 11,8 | 11,1 | 10,0 | 11,4 |
| 2007 | 9,6 | 10,4 | 10,4 | 10,4 | 10,4 | 10,1 | 11,0 | 10,7 | 12,3 | 11,9 | 8,6 | 9,3 |
| 2008 | 7,2 | 9,4 | 8,1 | 10,4 | 8,5 | 8,2 | 9,6 | 9,0 | 10,6 | 9,4 | 8,7 | 7,6 |
| 2009 | 8,7 | 5,9 | 8,2 | 4,8 | 4,2 | 5,3 | 7,9 | 6,8 | 6,1 | 6,9 | 7,0 | 7,0 |
| 2010 | 6,5 | 5,8 | 5,4 | 5,4 | 5,1 | 5,0 | 2,1 | 3,9 | 3,0 | 3,7 | 3,8 | 3,9 |
| 2011 | 4,1 | 2,2 | 2,4 | 4,2 | 3,4 | 2,7 | 3,3 | 4,2 | 3,0 | 4,7 | 2,5 | 2,1 |
| 2012 | 1,5 | 1,8 | 1,3 | 1,0 | 0,9 | 1,2 | . | . | . | . | . | . |
| 2013 | 0,9 | 1,4 | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . |
Politici Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko [upraviť]
Články o politikoch Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko sú uvedené v kategórii Politici ĽS-HZDS.
Predsedovia ĽS-HZDS [upraviť]
- 1991 – súčasnosť Vladimír Mečiar
Pozri aj [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Koalícia alebo Smer? HZDS nevie. Pravda. prístup: 6. júna 2005.
Externé odkazy [upraviť]
|
||||||||||||||||
