Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko
Základné informácie
Založenie 1991
Rozpustenie 11. január 2014
Predseda nie je [1]
Poslancov 0 (NR SR)
1 (Európsky parlament)
Volebný výsledok 0,93 % (Voľby do Národnej rady 2012)
8,97% (Európske voľby 2009)
Ideológie národný konzervativizmus
Medzinárodné organizácie
Skupina Európskeho parlamentu Aliancia liberálov a demokratov za Európu
Európska politická strana žiadna
Ďalšie informácie
Noviny Naše Slovensko
Farby biela, modrá, červená
Web žiaden

Society.svg Pozri aj Politický portál
Politika na Slovensku

Coat of arms of Slovakia.svg

Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia

Prezident SR: Ivan Gašparovič
Predseda vlády SR: Robert Fico
Predseda NR SR: Pavol Paška


Národná rada · Vláda

Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby:

1999 · 2004 · 2009 · 2014


Parlamentné voľby:
1990 · 1992 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2012


Krajské voľby:
2001 · 2005 · 2009 · 2013


Komunálne voľby:
1990 · 1994 · 1998
2002 · 2006 · 2010 · 2014


Európske parlamentné voľby:
2004 · 2009 · 2014


Referendá:
1994 · 1997 · 1998 · 2000
2003 · 2004 · 2010

Politické strany a hnutia
KDH · NOVA · SDKÚ-DS · SaS
OĽaNO · MOST-HÍD · SMK – MKP
SMER-SD · ďalšie...
Zahraničná politika

Európska únia · NATO · OSN · WTO
OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, skratka ĽS – HZDS, (do roku 2003 Hnutie za demokratické Slovensko, skratka HZDS) bola parlamentná a vládna politická strana pôsobiaca na Slovensku v rokoch 1991 – 2014. Od roku 1998 do volieb v roku 2006 strana pôsobila v opozícii. Jediným predsedom strany od jej vzniku v roku 1991 až do septembra 2013 bol Vladimír Mečiar. Dňom konania snemu hnutia 7. septembra 2013 mu funkcia zanikla a delegáti nového predsedu nezvolili. Delegáti strany 11. januára 2014 na mimoriadnom sneme v Žiline rozhodli o rozpustení HZDS. Následne za jej pokračovateľku vytvorili a založili Stranu demokratického Slovenska.[2]

Vedenie strany[upraviť | upraviť zdroj]

Vedeniu ĽS – HZDS zvolenému na sneme 18. októbra 2008, vrátane predsedu Vladimíra Mečiara, podľa stanov strany zanikli funkcie k začiatku konania nového snemu dňa 7. septembra 2013. Nové vedenie strany delegáti snemu nevolili. ĽS – HZDS preto po sneme vedie republikové politické grémium. Členmi grémia je osem krajských predsedov, europoslanec Sergej Kozlík a doterajší ústredný tajomník Tibor Cabaj. [1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Subjekt vznikol odštiepením od VPN. V rámci tohto hnutia 5. marca 1991 vznikla platforma pod názvom Za demokratické Slovensko. Za svoj cieľ si vytýčila podporu politiky vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara. O necelé dva mesiace bol Mečiar odvolaný z funkcie, čo viedlo k odchodu Mečiara a jeho prívržencov do vlastného politického zoskupenia. Nové hnutie bolo zaregistrované Ministerstvom vnútra SR 3. mája 1991. Ustanovujúci snem hnutia sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici.

Snemy strany[upraviť | upraviť zdroj]

Snem roku 2000[upraviť | upraviť zdroj]

Na tomto sneme, konanom 18. marca, sa HZDS pretransformovalo z občianskeho hnutia na stranu ľudového typu. Za predsedu bol zvolený Vladimír Mečiar, podpredsedami sa na základe jeho návrhov stali Zdenka Kramplová, Miroslav Maxon, Ján Gabriel, Jozef Kalman a Jozef Božik.

10. republikový snem 2001[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby vedenia strany[upraviť | upraviť zdroj]

Na 10. republikovom sneme HZDS, ktorý sa konal 20. apríla 2001 v Nitre, bol do funkcie predsedu strany znovuzvolený Vladimír Mečiar. Podpredsedom pre zahraničie sa stal Rudolf Žiak, ktorý tento post zastával od roku 2000. Podpredsedom pre ekonomiku sa znovu stal Sergej Kozlík. Novým podpredsedom HZDS pre médiá sa stal Ján Kovarčík. Podpredsedom pre verejnú správu sa stal šéf Žilinského samosprávneho kraja Jozef Tarčák a pre sociálne veci Vojtech Tkáč. Delegáti tiež zvolili ústrednú tajomníčku hnutia, stala sa ňou Eva Antošová, primátorka Novej Dubnice. Hospodárom HZDS sa stal exminister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ján Jasovský, ktorý vo funkcií vystriedal Petra Novotného.

Republikový snem 2003[upraviť | upraviť zdroj]

Voľby vedenia strany[upraviť | upraviť zdroj]

Na republikovom sneme HZDS, ktorý sa konal 14. júna 2003 v Púchove, bol Vladimír Mečiar znovu zvolený do funkcie predsedu strany. Lídrom pre budúce parlamentné voľby sa stal Viliam Veteška (neskôr ho však z funkcie stiahli a nahradili V. Mečiarom), za lídra pre voľby do Európskeho parlamentu zvolili na sneme Sergeja Kozlíka. Šéfom tieňového kabinetu a predsedom Rady HZDS sa stal Tibor Mikuš. Podpredsedom pre zahraničie zostal Viliam Veteška, pre sociálnu oblasť Anton Blajsko a pre médiá Ján Kovarčík. Podpredsedom pre vnútornú politiku sa stal Milan Urbáni a pre verejnú správu Ľuboš Lackovič. Delegáti nezvolili podpredsedu pre ekonomiku, o jeho osobe rozhodne republikové predstavenstvo. Ústredným tajomníkom sa stal František Blanárik.

Zmena názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Snem schválil zmenu názvu strany z HZDS na Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS – HZDS).

Republikový snem 2005 [3][upraviť | upraviť zdroj]

Voľby vedenia strany[upraviť | upraviť zdroj]

Na republikovom sneme ĽS – HZDS, ktorý sa konal 4. júna 2005 v Prešove, bol Vladimír Mečiar znovu zvolený do funkcie predsedu strany. Hlasovalo za neho 255 z 257 delegátov s hlasom rozhodujúcim. Počet podpredsedov strany bol znížený zo šesť na dvoch. Na návrh Vladimíra Mečiara boli za podpredsedov zvolení doterajší podpredsedovia Viliam Veteška a Milan Urbáni. Za ústredného tajomníka zvolili delegáti snemu opätovne Františka Blanárika. Počet členov politického grémia ako najužšieho straníckeho vedenia sa znížil zo 16 na 8. Opätovne sa ozvali hlasy, dokonca od popredných predstaviteľoch strany, o nedemokratickom spôsobe volieb.

Koaličný potenciál ĽS – HZDS[upraviť | upraviť zdroj]

Dlhodobým problémom strany bol nízky, prípadne neistý koaličný potenciál. Časť novinárov a politikov o ňom dokonca hovorila ako o nulovom. Napriek tomu, že strana vyhrala parlamentné voľby v rokoch 1998 aj 2002, v oboch prípadoch nedokázala nájsť vhodných a ochotných partnerov na zostavenie vlády. Podľa Vladimíra Mečiara sa o budúcich koaličných partneroch malo rozhodnúť v roku 2006. Spomínal pritom možnú spoluprácu s SDKÚ, alebo SMERom – SD.

Nové témy[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Mečiar nastolil na sneme myšlienku rozdelenia Národnej rady SR na dve komory – Snem (dolnú komoru) a Senát (hornú komoru). Snem by tvorilo 120 poslancov a Senát 30. Snem by mal právomoc schvaľovať zákony, kým Senát by kontroloval súlad slovenských zákonov s euroústavou i Ústavou SR a mal by právo podávať aj výklad slovenskej ústavy. V prípade, že by našiel nezrovnalosti, vrátil by Snemu predmetnú právny predpis obsahujúci právne normy na opätovné prerokovanie. Ak by Snem pri zákonoch jednoduchou väčšinou a pri ústavných zákonoch trojštvrtinovou väčšinou normu opätovne schválil, vstúpila by do platnosti.

Právomoci prezidenta a premiéra sú podľa Mečiara v súčasnej ústave definované veľmi široko a duplicitne, preto navrhol zlúčenie oboch funkcií pod patronát prezidenta, ktorého by občania naďalej volili priamo. Ďalšou možnosťou by bola úprava prezidentských kompetencií tak, aby plnil funkcie len v prípade ústavných kríz, pričom legislatívne úlohy prezidenta by prevzala druhá komora parlamentu.

Po roku 2010[upraviť | upraviť zdroj]

V parlamentných voľbách v roku 2010 strana získala 4,33 % a prvýkrát sa nedostala do Národnej rady. Jej výsledok bol v parlamentných voľbách v roku 2012 ešte nižší, keď získala len 0,93 % hlasov. Na straníckom sneme v septembri 2013 zanikla funkcia Vladimíra Mečiara ako predsedu strany a stranu odvtedy viedlo politické grémium. Vladimír Mečiar na to zareagoval odchodom zo strany v decembri toho istého roku. Podľa jeho slov kolektívne vedenie strany pripravovalo zánik ĽS – HZDS a pripravovalo vznik novej strany, čo bolo dôvodom jeho odchodu.[4]

Zrušenie strany[upraviť | upraviť zdroj]

11. januára 2014 rozhodli delegáti mimoriadneho snemu v Žiline o dobrovoľnom zrušení strany bez likvidácie a vzniku novej strany – Strany demokratického Slovenska. Za hlavnú príčinu zániku strany označil Sergej Kozlík, ktorý dovtedy viedol politické grémium strany, jej strnulosť a stratu dynamiky. Strana vstúpila do rozhodnutia o zrušení bez likvidácie podľa jeho slov preto, lebo záväzky strany tvoria asi 200 000 €, kým jej pohľadávky asi 10 000 €.[5]

Volebné výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky volieb do Národnej rady SR (do r. 1993 Slovenskej národnej rady), v ktorých sa zúčastnila strana HZDS.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
1992 Slovenská národná rada 1 148 625 37,26 % 74 1. miesto koalícia s SNS
1994 * Národná rada SR 1 005 488 34,94 % 61 1. miesto koalícia s ZRS a SNS
1998 Národná rada SR 907 103 27,00 % 43 1. miesto opozícia **
2002 Národná rada SR 560 691 19,50 % 36 1. miesto opozícia **
2006 Národná rada SR 202 540 8,79 % 15 5. miesto koalícia so SMERom – SD a SNS
2010 Národná rada SR 109 480 4,32 % 0 8. miesto neúčasť v parlamente
2012 Národná rada SR 23 772 0,93 % 0 13. miesto neúčasť v parlamente

* strana sa zúčastnila volieb v koalícii s Roľníckou stranou Slovenska

** HZDS sa nepodarilo získať koaličných partnerov na vytvorenie vlády a preto bolo nútené ostať v opozícii

Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana ĽS – HZDS.

Rok volieb Voľby do počet hlasov počet hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie
2004 Európsky parlament 119 582 17,04 % 3 2. miesto účasť ako nezávislí (NA)
2009 Európsky parlament 74 241 8,97 % 1 5. miesto účasť vo frakcii ALDE

Volebné preferencie[upraviť | upraviť zdroj]

Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) do marca 2009. Od apríla 2009 preferencie podľa agentúry Focus. (pozn. referencie podľa agentúry Median SK – júl 2009, august a november 2010, január, apríl a august 2011).
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.

Rok I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII
2004 . . . . . . 16,9 18,7 15,0 14,3 15,7 15,4
2005 13,9 16,5 15,6 12,9 13,8 13,6 13,6 12,3 11,6 12,4 12,5 11,8
2006 13,3 11,5 12,8 14,3 10,9 12,9 10,5 10,4 11,8 11,1 10,0 11,4
2007 9,6 10,4 10,4 10,4 10,4 10,1 11,0 10,7 12,3 11,9 8,6 9,3
2008 7,2 9,4 8,1 10,4 8,5 8,2 9,6 9,0 10,6 9,4 8,7 7,6
2009 8,7 5,9 8,2 4,8 4,2 5,3 7,9 6,8 6,1 6,9 7,0 7,0
2010 6,5 5,8 5,4 5,4 5,1 5,0 2,1 3,9 3,0 3,7 3,8 3,9
2011 4,1 2,2 2,4 4,2 3,4 2,7 3,3 4,2 3,0 4,7 2,5 2,1
2012 1,5 1,8 1,3 1,0 0,9 1,2 . . . . . .
2013 0,9 1,4 1,1 1,1 1,8 . . . 1,5 0,5 . .

Politici Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Články o politikoch Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko sú uvedené v kategórii Politici ĽS – HZDS.

Predsedovia ĽS – HZDS[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mečiar už nie je predsedom HZDS, stranu riadi grémium [online]. www.sme.sk, 7.9.2013, [cit. 2013-09-11]. Dostupné online. ((po slovensky))
  2. http://www.sme.sk/c/7063643/strana-hzds-po-vyse-22-rokoch-zanikla.html?utm_source=link&utm_medium=rss&utm_campaign=rss
  3. Koalícia alebo Smer? HZDS nevie. Pravda. prístup: 6. júna 2005.
  4. Vladimír Mečiar dal zbohom HZDS, nechce byť pri jej bankrote
  5. Mimoriadny snem ĽS-HZDS rozhodol o zrušení strany

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]