Ľudovít Fulla

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ľudovít Fulla
Ľudovít Fulla
Bronzová busta Ľudovíta Fullu od Františka Gibalu
slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg

Narodenie 27. február 1902
Ružomberok, Slovensko
Úmrtie 21. apríl 1980 (78 rokov)
Bratislava, Slovensko

Ľudovít Fulla (* 27. február 1902, Ružomberok – † 21. apríl 1980, Bratislava) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg. Je považovaný za jedného zo zakladateľov moderného maliarstva a grafiky na Slovensku. Inšpiroval ho najmä slovenský folklór. Fullove tapisérie sú považované za základné diela tohto umenia na Slovensku. Ako ilustrátor sa zapísal do povedomia výtvarným spracovaním ľudových rozprávok Pavla Dobšinského.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ľudovít Fulla sa narodil v roku 1902 v Ružomberku. Od útleho veku bol fascinovaný maľbou a kresbou. Z ružomberského gymnázia prestúpil na Vyššiu obchodnú školu v Dolnom Kubíne (1918-1921)[1]. Jeden rok navštevoval súkromnú maliarsku školu Gustáva Mallého v Bratislave (1921-1922). V roku 1922 odišiel študovať do Prahy. Na Umeleckopriemyselnej škole u prof. Arnošta Hofbauera a u prof. Františka Kyselu si osvojil princípy moderného umenia. Počas štúdií sa zoznámil s o sedem rokov starším rodákom z Turčianskych Teplíc - Mikulášom Galandom[2]. Vzniklo medzi nimi priateľstvo a dlhodobá spolupráca[2]. Štúdium ukončil v roku 1927 a vrátil sa na Slovensko. Hneď po návrate začal pracovať ako učiteľ kreslenia na meštianke v Senici, neskôr pokračoval v Malackách (1927-1929)[1]. V roku 1928[1] pozval prof. Josef Vydra učiť Ľudovíta Fullu na novozaloženú Školu umeleckých remesiel v Bratislave. Tomu sa podarilo stiahnuť späť na Slovensko aj priateľa Mikuláša Galandu. Spolupráca oboch umelcov sa tým naplno rozvinula. Ukončila ju až smrť Galandu v roku 1938. Za jej vyvrcholenie možno považovať prvý manifest slovenského moderného maliarstva Súkromné listy Fullu a Galandu (1930-1932)[2]. V roku 1943 sa Fulla presťahoval do Martina, no v roku 1949 sa vrátil späť do Bratislavy, kde pôsobil ako vedúci oddelenia monumentálno-dekoratívneho maliarstva Vysokej školy výtvarných umení až do roku 1952. V Žiline si maliar vo svojom dome zriadil malú súkromnú galériu (1958). Po smrti prvej manželky sa v roku 1962 presťahoval ku svojim sestrám do Ružomberka. V roku 1969 mu na pozemkoch jeho starého otca postavil štát Galériu Ľudovíta Fullu. Bola darom za umelcovo celoživotné dielo a zároveň sa mala stať múzeom diel, ktoré maliar daroval štátu. Národný umelec v tejto budove býval aj tvoril celých desať rokov[1]. Ľudovít Fulla zomrel 21. apríla 1980 v Bratislave a pochovaný je v rodnom Ružomberku.

Tvorba a výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

Po návrate z Prahy sa doma snažia spolu s Mikulášom Galandom propagovať moderné maliarstvo. Na začiatku tridsiatych rokov vystúpili spolu pred verejnosť s manifestom „Súkromné listy Fullu a Galandu“, v ktorých „vyslovili potrebu skoncovať so starými, nič nehovoriacimi umeleckými metódami a zabehanými manierami a žiadali preraziť a uvoľniť cestu novým výrazovým prostriedkom a postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám, ktoré boli charakteristické pre život človeka a spoločnosti 20. storočia“.

Námety pre svoje obrazy našiel Ľudovít Fulla v jednoduchom vidieckom živote. Ľudové umenie, ale aj inšpirácia ikonami mala na umelcov rukopis najväčší vplyv. Charakteristické žiarivé farby či neochvejná snaha o čitateľnosť/zrozumiteľnosť je typická skoro pre celé Fullovo dielo. Neopomenuteľná je detská kresba, ku ktorej vzhliadali všetci maliari v tom období. Z umeleckých smerov ovplyvnil maliara predovšetkým kubizmus.

Ľudovít Fulla vystavoval v Bratislave, Žiline, Varšave, Prahe a Košiciach.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1936 bol Ľudovít Fulla odmenený bronzovou medailou za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne. Nasledujúci rok získal Grand Prix za obraz Pieseň a práca na svetovej výstave v Paríži. Tapiséria utkaná podľa spomínaného obrazu získala zlatú medailu na Expo 1958 v Bruseli[2]. Titul Národný umelec bol Fullovi udelený v roku 1963.

Najznámejšie diela[upraviť | upraviť zdroj]

Maľba

  • Deti pri mori – olej na plátne, 1929
  • Madona s anjelom – olej na plátne, 1929
  • Rybári – olej na plátne, 1930
  • Balóny – olej na plátne, 1930
  • Požehnanie statku – olej na plátne, 1932
  • Vyhnanie z raja - olej na plátne, 1932, Národní galerie Praha (inv.č. O3439)
  • Pieseň a práca – olej na plátne, 1934 - 1935
  • Madona s anjelmi – tempera a olej na plátne, 1946
  • Slovenská svadba - olej na plátne, 1946
  • Jánošík na bielom koni – olej na plátne, 1948
  • Slovenská nevesta – olej na plátne, 1949
  • Zuzana a starci – olej na plátne, 1960

Ilustrácia

  • Popolvár – akvarel, 1952
  • Zakliaty zámok – akvarel, 1952
  • Braček jelenček – akvarel, 1952
  • Hrdá panička – akvarel, 1952

Grafika

  • Notre Dame v Paríži– drevorez, 1938
  • Veterná Bratislava – kolorovaný linorez, 1957
  • Vtáčia krajina – kolorovaný linoryt, 1961

Gobelín

  • Pieseň a práca – vlnená tapiséria, 1957
  • Triptych:
    • Poľnohospodárstvo v minulosti - tapiséria, 1957
    • Roľnícka svadba - tapiséria, 1957
    • Poľnohospodárstvo dnes - tapiséria, 1957
  • Dedinská svadba - tapiséria, 1959

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d MIKOLAJ, Dušan. Majstri štetca. Bratislava : Perfekt,a.s., 2002. S. 66-67.
  2. a b c d [Jiří]. Šťastný maliar Ľudovít Fulla [online]. Bratislava : Petit Press, a. s., 6.3.2002, [cit. 2012-12-25]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]