Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva
Súčasť druhej svetovej vojny

Mapa operácie.
Dátum 13. júl – 29. august 1944
Miesto Ukrajina a Poľsko
Výsledok Víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Nacistické Nemecko
Maďarsko
Sovietsky zväz
Velitelia
Josef Harpe
(Skupina armád Severná Ukrajina)
Raul Federikin
Ivan Konev
(1. ukrajinský front)
Sila
900 000 mužov
900 tankov
700 lietadiel
6 300 diel a mínometov
1 002 200
2 800 lietadiel
13 900 diel a mínometov
Straty
350 000 mŕtvych, nezvestných a zranených 65 001 mŕtvych a nezvestných
224 295 ranených[1]
1 270 tankov
289 lietadiel
Východný front
BarbarossaPokračovacia vojnaZa polárnym kruhomLeningradRostovMoskvaSevastopoľKerč-Feodosia - 2. CharkovVoronež-VorošilovgradRžev-ViazmaStalingradKaukazRžev-SyčovkaVelikije LukiOstrogošsk-RossošVoronež-Kastornoje3. CharkovKurskSmolenskDonbasDneperPravobrežná UkrajinaLeningrad-NovgorodKrymBagrationĽvov-SandomierzJassy-KišinevVýchodné KarpatyPobaltieKurónskoLaponskoRumunskoBulharskoDebrecínKosovoBelehradBudapešťVisla-OdraZápadné KarpatyVýchodné PruskoHorné SliezskoDolné SliezskoViedeňBerlínPraha

Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva/operácia (Львовско-Сандомирская операция) bolo ozbrojené stretnutie vojsk Červenej armády a vojskami nemeckej a maďarskej armády odohrávajúce sa od 13. júla do 29. augusta 1944 na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Úlohou Červenej armády bolo vytlačiť nemecké vojská zo západnej Ukrajiny a juhovýchodného Poľska na rieku Visla.

Nasledovala po operácii Bagration, ktorej úspech ju do značnej miery zatieňuje. Počas jeden a pol mesiaca dosiahla červená armáda všetky svoje ciele v dvoch fázach operácie. Najprv vojská 1. ukrajinského frontu prelomili obranu nemeckej skupiny armád Severná Ukrajina a oslobodili a obsadili mestá Ľvov, Rava-Ruska, Przemyśl, Stanislav, Brody a iné, neskôr prekročili Vislu a vybudovali pri Sandomierzi predmostie na jej západnom brehu. Patrila medzi tzv. 10 stalinovych úderov. Operácia sa skladala z troch čiastkových ofenzív:

Na samom konci operácie sa podarilo Sovietskym vojskám, ktoré v tej dobe čelili silným nemeckým protiútokom obsadiť mesto Krosno, nahádzajúce sa okolo 30 km od slovenských hraníc. Prítomnosť sovietskych vojsk blízko územia Slovenska v tej dobe výrazne aktivizovala odbojovú činnosť a urýchlila začiatok SNP.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]