Šachinšach

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Šachinšach alebo šáhinšáh alebo šáhanšáh[1] (po staroperzsky chšájathija chšájathijánam, po stredoperzsky a partsky šáhán šáh) bol tradičný titul iránskych vládcov v staroveku s významom kráľ kráľov. Používali ho ako perzskí Achajmenovci a Sasánovci, tak aj vládcovia partskej dynastie Arsakovcov. Slovo chšájathija (šáh), prekladané do slovenčiny ako kráľ, je pravdepodobne médskeho pôvodu a doslova označuje muža „vyznamenaného vládou“. Titul ako taký prevzali Peržania z Urartu, jeho začiatky sú však asi mezopotámske.

Usudzuje sa, že výrazom kráľ kráľov sa pôvodne zdôrazňovala príslušnosť panovníka k vládnúcej dynastii, zhruba v zmysle „kráľ, ktorého predkovia boli králi“, a nie vláda nad podriadenými (lokálnymi) kráľmi. V prípade Achajmenovcov je možné uvažovať aj o tom, že sa tým mala demonštrovať vláda perzských kráľov nad starými ríšami v oblasti Predného východu (nad Médiou, Babylóniou atď.).

Od Peržanov a Partov prevzali titul kráľ kráľov aj iní monarchovia, či už v oblasti dnešnej Indie alebo napr. v Palmýre na území rímskej ríše, napriek tomu je však výraz spojený najmä s oblasťou jazykovo iránskou. V modernej dobe ho v Iráne nakrátko oživila dynastia Pahlaví (1925 - 1979) v rámci svojej koncepcie „dva a pol tisícročného trvania monarchie“.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DROZDÍKOVÁ, Jarmila. Lexikón islámu. 1. vyd. Bratislava : Kalligram, 2005. 270 s. ISBN 80-7149-764-9. Heslo šáh, šáhanšáh, s. 203.