Šakal zlatý
| Šakal zlatý | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Poddruh Canis aureus bea, Národný park Serengeti, Tanzánia |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Canis aureus Linné, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Šakal zlatý alebo staršie šakal obyčajný (lat. Canis aureus) je druh z čeľade psovitých.
Obsah |
Opis [upraviť]
Šakal zlatý dorastá do dĺžky 60 – 110 cm, chvost má dlhý 20 – 30 cm a váži okolo 7 – 15 kg. Srsť ma bledožltú, zlatistú alebo svetlohnedú. Brucho je hnedkasté a chrbát sivší.
Výskyt[1] [upraviť]
Šakal zlatý obýva severnú a severovýchodnú Afriku, juhovýchod Európy, Blízky východ a južnú Áziu, konkrétne štáty: Afganistan, Albánsko, Alžírsko, Bahrajn, Bhután, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Stredoafrická republika, Chorvátsko, Džibutsko, Egypt, Eritrea, Etiópia, Grécko, India, Irán, Irak, Izrael, Jordánsko, Keňa, Kuvajt, Libanon, Líbya, Mali, Mauritánia, Maroko, Mjanmarsko, Nepál, Niger, Nigéria, Omán, Pakistan, Katar, Saudská Arábia, Senegal, Somálsko, Srí Lanka, Sudán, Sýria, Tanzánia, Thajsko, Tunisko, Turecko,Turkmenistan, Spojené Arabské Emiráty, Vietnam, Západná Sahara, Jemen.
V posledných rokoch sa šakal zlatý rozšíril aj do Slovinska, Maďarska, Ukrajiny, Rakúska a tiež na Slovensko.
Správanie [upraviť]
Tento druh sa zdržuje do párov, hlavne v období rozmnožovania, ale v lokalitách s veľkou ponukou potravy, ako sú napríklad odpadkové skládky, blízko ľudských sídel, vytvárajú svorky zložené až z 20 jedincov.
Rozmnožovanie [upraviť]
Gravidita trvá 60 – 63 dní, po nich vrhne samica 1 až 9 mláďat (priemerne je ich 5 – 6). Potomkov odchováva v nore. Po 8 – 10 týždňoch prechádzajú mláďatá z mliečnej na pevnú stravu. V tomto veku, ale ešte nie sú schopné loviť, preto im rodičia alebo starší súrodenci po návrate z lovu vyvrhujú potravu.
Poddruhy[2] [upraviť]
Rozoznávame 13 poddruhov šakala zlatého.
- Canis aureus algirensis
- Canis aureus anthus
- Canis aureus aureus
- Canis aureus bea
- Canis aureus cruesemanni
- Canis aureus ecsedensis
- Canis aureus indicus
- Canis aureus lupaster
- Canis aureus moreoticus
- Canis aureus naria
- Canis aureus riparius
- Canis aureus soudanicus
- Canis aureus syriacus
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šakal zlatý
Wikidruhy ponúka informácie na tému Šakal zlatý
Zdroj [upraviť]
BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol.Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.
Referencie [upraviť]
- ↑ Jhala, Y.V. & Moehlman, P.D. 2008. Canis aureus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. <www.iucnredlist.org>. Downloaded on 24 November 2011. (po anglicky)
- ↑ Mammal Species of the World, 3rd edition (po anglicky)
