Šalková

Šalková je najvýchodnejšia mestská časť Banskej Bystrice, kde žije 1054 obyvateľov (stav z roku 2008). Šalková bola samostatná obec, k Banskej Bystrici bola pripojená v roku 1971. Pôvodná obec sa nachádzala na ľavom brehu Hrona pri Môlčanskom potoku. Vznikla na území, ktoré okolo roku 1310 zabrali ponickým zemanom Jakub, Peter a Pavol, synovia Gottschala. Názov obce môže byť teda odvodený práve od mena Gottschal ako Schalk. Od týchto majiteľov prešla pravdepodobne za vlády Ľudovíta I. do vlastníctva Ľupčianskeho hradu. V evidencii hradného majetku z roku 1424 je vedená pod názvom Salkfalva t. j. Šalkova ves. Počas tureckých nájazdov v roku 1591 Šalkovú napadli Turci a 18 - 20 ľudí odvliekli do zajatia. Murársky a tesársky remeselníci zo Šalkovej pracovali na budovaní novej časti Budapešti - Budína a keď sa v tridsiatych rokoch minulého storočia rozširovala výstavba obce na pravú stranu Hrona, dali tejto časti obce názov Budín.

Mestská časť Šalková sa nachádza približne 6km východne od centra mesta, jej okrajom vedie Cesta I. triedy 66. Nachádza sa tu aj zastávka na trati 172 medzi B. Bystricou a Červenou Skalou. Do Šalkovej premáva mestská hromadná doprava ako aj prímestská doprava.

Prostredie tejto ,,dedinky´´ je často vyhľadávanou lokalitou pre turistov, kedže je to hornatá oblasť, s tichým prostredím. Necelý kilometer východne od obce sa nachádza jedna z najstarších rezervácií na Slovensku - Národná prírodná rezervácia (NPR) Príboj vyhlásená v roku 1895 na ploche 11 ha. Sú to chránené prirodzené porasty duba zimného (Quercus petraea L.)s prímesou cera, rastúceho na severnom okraji prirodzeného rozšírenia. Ďalšia NPR je Plavno (pôvodne Malé Plavno) vyhlásená v roku 1951, kde na ploche 28 ha sa nachádzajú zachovalé porasty tisa obyčajného (Taxus baccata L.). Počtom jedincov nad 1300 tvorí najväčší výskyt tisa v Slovenskom rudohorí.

Externé odkazy

• oficiálna stránka
• Aktuálne informácie o Banskej Bystrici