Šidielka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Šidielka
Pyrrhosoma nymphula 2(loz).JPG
šidielko červené
Oddelenie Hryzadlovce Mandibulata
Podkmeň (subphylum) Šesťnôžky Hexapoda
Trieda (classis) Hmyz Insecta (Ectognatha)
Podtrieda (subclassis) Dicondylia
Infratrieda (infraclassis) Pterygota
Divisio Paleoptera
Rad (ordo) Vážky Odonata
Podrad (subordo) Šidielka Zygoptera
Vedecký názov
Zygoptera
Sélys, 1854
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Šidielka (lat. Zygoptera) sú podrad hmyzieho radu vážky (Odonata). Na celom svete ich existuje 2 753 známych druhov.[1] Na území Slovenska sa preukázateľne vyskytuje 20 druhov.[2] Na území Česka sa vyskytuje 25 druhov šidielok, z ktorých je šesť kriticky ohrozených a jeden druh vymizol (Coenagrion mercuriale). Prvé fosílne záznamy podradu Zygoptera pochádzajú z obdobia kriedy, pred 120 miliónmi rokov.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Majú dva skoro rovnaké páry predných a zadných krídel, na rozdiel od podradu šidlá (Anisoptera), ktoré majú oba páry krídel viac odlišné. Oči majú ďaleko od seba. Sú štíhle, s pretiahnutým zadočkom. Hlava je väčšia ako trup (na rozdiel od šidiel).[3]

Nymfa (larvy) šidielok majú na konci zadočku tri pretiahnuté výrastky slúžiace na plávanie. Nymfám môžu dorastať stratené končatiny (regenerácia), aj keď už nebývajú tak dokonalé ako pôvodné.[4]

Biológia[upraviť | upraviť zdroj]

Šidielka pri párení, modro sfarbený je samček, samička je žlto-zelená

Lietajú pomerne pomaly, často sadajú na vegetáciu. Počas letu sa dobre orientujú. Šidielka sa vyvíjajú nedokonalou premenou. Pohlavné orgány majú umiestnené na konci zadočku. Samček má ešte medzi druhým a tretím článkom umiestnený kopulačný orgán, na ktorý pred kopuláciou prenáša spermie z pohlavného orgánu.

Vajíčka kladú zvyčajne zadočkom ponoreným niekoľko centimetrov vo vode. Niektoré druhy kladú vajíčka do vetiev pri brehu alebo do rastlín. Pri kladení vajíčok samec často pridržuje za hlavou samičku kliešťami, ktoré má na konci zadočku a lietajú spolu v tandeme.

Z vajíčka sa najprv vyliahne prelarva, ktorá je bez funkčných nôh. Po niekoľkých sekundách, niekedy až hodinách sa premení na prvé larválne štádium. Larva žije vo vode. Živí sa dravo, väčšinou larvami drobného hmyzu. K lovenie koristi má labium (masku), ktoré dokáže vymrštiť, uchopiť do nej korisť a pritiahnuť k ústam. Môže byť dlhé až jednu tretinu celkovej dĺžky. Tento nástoj je u hmyzu jedinečný.[3] Larvy sa vyzliekajú 7 – 15-krát.

Keď larva dorastie, tak vylieza na súš, zväčša sa prichytí na vegetáciu a liahne sa z nej dospelé šidielko. Živí sa lietajúcim hmyzom. Po niekoľkých dňoch, niekedy aj mesiacoch je pripravená na párenie.

Čeľade[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa[1][2]:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b SCHORR, Martin; LINDEBOOM, Martin; PAULSON, Dennis. Slater Museum of Natural History [online]. Tacoma : University of Puget Sound, 08-2007, [cit. 2009-08-25]. Dostupné online. (en)
  2. a b ŠÁCHA, D., DAVID, S., BULÁNKOVÁ, E., JAKAB, I., KONVIT, I., 2011: Vážky Slovenskej republiky. (dostupné online, 13. september 2012).
  3. a b c RESH, Vincent H.; CARDE, Ring T.. Encyclopedia of insects. 1. vyd. Amsterdam ; Boston : Academic Press, 2003. ISBN 0125869908. S. 815. (anglicky)
  4. OBENBERGER, Jan. entomológia IV. 1. vyd. Praha : Československá akadémia vied, 1958. S. 261-263.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hanel, Lubomír. Vážky Podblanicka 1. vyd. Vlašim : Český svaz ochránců přírody, 1999 : Muzeum okresu Benešov. 96 s. ISBN 80-86327-07-8.
  • Zahradník, Jiří, Severa, František. Hmyz. Ilustroval František Severa. 2. vyd. Praha : AVENTINUM, 2004. 326 s. ISBN 80-86858-36-7.
  • FARKAč J., KRÁL D. & ŠKORPÍK M. [eds.] (2005): červený seznam ohrožených druhù české republiky. Bezobratlí. List of threatened species in the Czech Republic. Invertebrates. – Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, Praha, 760 pp. PDF

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Motýlice na českej Wikipédii.