Šindeľ

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Šindľová strecha v Rumunsku
Chrám sv. Mikuláša so šindľovou strechou

Šindeľ je strešná krytina. V minulosti bol často používaný drevený (pôvodný) variant, ktorý sa skladal z vyrezávaných, do seba zapadajúcich latiek. Jednotlivá takáto latka sa tiež nazýva šindeľ. V súčasnosti sa používajú šindle z rôznych materiálov a s rozdielnou montážou. Rozšírený je najmä šindeľ jednoduchých tvarov z asfaltových pásov s povrchovým posypom, ktorý sa pribíja na strechu do plného debnenia.

Výhodou šindľa je menšia hmotnosť a tým nižšie zaťaženie na konštrukciu krovu.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujeme dva druhy dreveného šindľa podľa spôsobu výroby:

  • štiepaný šindeľ, ktorý sa vyrába ručne. Drevo sa naseká na trojhranné latky, len o málo väčšie ako budúci šindeľ a dopracuje sa oberučným nožom do želanej formy. Takýto šindeľ má vyššie výrobné náklady, ale aj vyššiu trvácnosť.
  • rezaný šindeľ, ktorý je robený strojovo. Je lacnejší, no má o niečo menšiu životnosť, pretože pri rezaní sa narúša štruktúra dreva (vlas).

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Šindeľ bol hlavne v minulosti často používanou strešnou krytinou. Jednotlivé kusy do seba zapadajú na spôsob perodrážky. Neveľké rozmery umožňujú veľkú variabilitu a široké použitie aj na zložitých tvaroch striech ľudovej architektúry. Hrebeň strechy sa riešil tak, že na náveternej strane domu sa najvrchnejší rad šindľov vysunul o niečo vyššie.

V súčasnosti sa používajú aj šindle z plastu, ktoré sú lacnejšie, avšak nie také kvalitné ako drevené. Šindle z plastu však nevyžadujú pravidelnú údržbu a čas potrebný na montáž je výrazne kratší. Výhodou je aj menšia hmotnosť. V minulosti bol často čierny, dodnes sa na dosiahnutie nenasiakavosti používajú asfaltové prípravky. Tradičnú hnedú je možno vidieť len zriedka.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]