Školstvo v USA

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Školstvo v USA a jeho hierarchický systém je podobný v každom v 50 amerických štátov. Školský systém USA je v kompetencii jednotlivých štátov. Výrazné rozdiely môžu byť hlavne vo financovaní. Verejné školstvo je ďalej decentralizované v rámci každého štátu, napr. od štátneho výboru vzdelávania až po miestne školské obvody. Všeobecné požiadavky jednotlivých štátov sa realizujú prostredníctvom týchto miestnych školských obvodov. Tie sú spravované školskou radou, ktorú si volia občania. O forme výučby, učebných osnov, použitia učebníc rozhoduje školská rada spolu s kompetentným pedagogickým pracovníkom školy. Financovanie škôl bolo založené na peňažných prostriedkoch plynúcich z miestnych daní. Aktuálne sa školy financujú hlavne zo štátneho rozpočtu a o použití finančných prostriedkoch rozhoduje školská rada.[1]

Štruktúra verejného školstva[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra verejného školstva je postavená na 12 rokoch povinného základného a stredného vzdelávania, ktoré je ukončené maturitnou skúškou.

Existuje viacero štruktúr vzdelávacieho systému:

  1. základné vzdelanie - 6 rokov, nižšie stredné vzdelanie - 3 roky, vyššie stredné vzdelanie - 3 roky (v americkom školstve najviac využívaná);
  2. základné vzdelanie - 6 rokov, nižšie stredné vzdelanie - 2 roky, vyššie stredné vzdelanie - 4 roky;
  3. základné vzdelanie - 8 rokov, stredné vzdelanie - 4 roky.

Americký školský systém sa skladá nielen z verejných, ale tiež súkromných škôl a domáceho vzdelávania. Súkromné školy sa odlišujú od ostatných verejných pokročilejšími učebnými osnovami, čo poskytuje študentom lepšiu kvalitu vyučovacieho systému a súvisí hlavne s financiami škôl. Domáce vzdelávanie v amerických štátoch je prepojené väčšinou s verejnými školami a dnes je v týchto štátoch pomerne dosť využívané.

Materská a základná škola (6 rokov)[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o primárny stupeň vzdelávania, ktorý je rozdelený na dva stupne. Začína sa predškolským vzdelávaním v materských školách, ktoré sú špecializované na vekovú skupinu - 5 rokov - predškolský vek. Vyučovanie trvá zvyčajne len pol dňa. Materská škola ako predškolský vzdelávací program je zameraný hlavne na rozvoj základných návykov dieťaťa a trvá 1 rok. Okrem materských škôl existujú tiež iné predškolské vzdelávacie programy, ktoré poskytujú dieťaťu tzv. náskok vo vzdelaní. Znamená to, že deti sa učia písať, čítať a počítať, čo býva bežnou učebnou osnovou základných škôl. Druhým stupňom primárneho vzdelania je základná škola určená pre deti od 6 do 10 rokov alebo ako prvý až piaty ročník základnej školy na slovenských školách.

Stredná škola – nižší stupeň alebo nižšia stredná škola (3 roky)[upraviť | upraviť zdroj]

Ide stále o základné vzdelanie, len základná škola je v Amerike delená z psychologického hľadiska na dva stupne. Žiaci do 10 rokov patria na základnú školu a nie sú ovplyvňovaní staršími študentami, ktorí už majú iné záujmy ako napr. 6-ročný žiak. Vyučovací alebo študijný plán je založený na výbere rôznych predmetov a kombinácií vyučovacích látok podľa vedomostných schopností žiakov. Žiaci na začiatku štúdia absolvujú vstupné testy. Testy sú rozdelené do viacerých kategórií, z ktorých každá kategória testuje inú oblasť vedomosti. Podľa nich vie škola vyhodnotiť vedomosti a zručnosti žiakov alebo úrovne vedomostí, podľa ktorých sú rozdelení do tried.

Nižšie stredné školy možno porovnávať s druhým stupňom na slovenských základných školách, presnejšie 6. - 8. triedy základných škôl.

Stredná škola – vyšší stupeň alebo vyššia stredná škola (3 roky)[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o stredoškolské vzdelanie rozvíjajúce základné vedomosti a zručnosti získané predchádzajúcim vzdelávaním. Zároveň je prípravou na vysokoškolské vzdelávanie alebo pracovný život. Študijný plán je zostavený kombináciou odborných a akademických predmetov. Náročnosť maturitných skúšok a vedomostné požiadavky na žiakov si kladú jednotlivé štáty rozdielne, ale všeobecne pre všetky štátne školy v konkrétnom štáte. Rozdiely, ktoré v požiadavkách vznikajú nie sú výrazné. Spoločným cieľom všetkých amerických štátov z tohto hľadiska je na tomto stupni vzdelávania dosiahnuť istú úroveň. Ide o podobné stanovenie predmetov zahrnutých v študijnom pláne. Školy, ktoré sú špecializované hlavne na prípravu študenta na vysokú školu, sú do istej miery podobné slovenským gymnáziám. Tie školy, ktoré pripravujú študenta do pracovného života sú verejné odborné školy, profesijné školy alebo umelecké školy. Aj na tomto stupni vzdelávania existujú okrem verejných škôl súkromné a tiež farské školy. Tie spravuje a financuje cirkev. Ďalším špecializovaným typom stredných škôl sú školy spravované armádou, ktoré si vychovávajú svojich vojakov.

Vyššie stredné školy možno porovnávať so slovenskými strednými školami. Rozdiel je v počte rokov, počas ktorých sa vzdelávanie uskutočňuje. Študenti na strednú školu nastupujú ako 14-roční a končia v 16. roku svojho života.

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a funguje ako denné štúdium - prezenčná forma (okrem súkromných vysokých škôl).

Vysoké školy v USA sú rozdelené na viacero typov:

  • vyššie odborné školy
  • vysoké školy
  • umelecké vysoké školy
  • súkromné vysoké školy
  • univerzity

Vyššie odborné školy[upraviť | upraviť zdroj]

Zabezpečujú vyššie odborné vzdelanie. Sú určené hlavne pre študentov alebo obyvateľov obce, v ktorej sa škola nachádza. Ide o akademické programy špecializované na odbornú prípravu študenta, ako vzdelávacie kurzy dospelých zamerané na umenie a pod. Ukončením študent získa certifikát. Nie je to vysokoškolské štúdium ukončené diplomom.

Štátne (verejné) univerzity (4 roky)[upraviť | upraviť zdroj]

Verejné štátne univerzity v USA sú školy, kde študent môže dosiahnuť prvý aj druhý stupeň vysokoškolského vzdelania a to bakalársky titul. Štátne univerzity sú určené predovšetkým pre obyvateľov štátu a sú financované zo štátnych dotácií. Výhodou verejných univerzít v porovnaní so súkromnými vysokými školami je nízke školné. Nevýhodou je menej možností individuálneho študijného plánu a skoro žiadna možnosť osobného kontaktu s vyučujúcimi v porovnaní so súkromnými školami.[2]

Vysoké školy slobodných umení (4 roky)[upraviť | upraviť zdroj]

Študent môže získať na konci štúdia akademický titul. Na rozdiel od verejných univerzít je študijné prostredie vysoko personalizované, čo znamená, že študenti majú možnosť komunikovať priamo s pedagógmi.

Súkromné vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od verejných štátnych univerzít, existuje oveľa širšia ponuka súkromných vysokých škôl. Delia sa na provinčné univerzity, nábožensky orientované vysoké školy, vysoké školy so špeciálnym učebným plánom, etnicky orientované vysoké školy a pod. Výhoda súkromných škôl je v kapacite; navštevuje ich oveľa menej študentov ako verejné vysoké školy. Ďalšou výhodou je individuálnejší prístup ku študentom, čo znamená, že majú možnosť študovať podľa vlastných potrieb, nielen prezenčnou formou. Najviac viditeľnou nevýhodou tohto typu vysokých škôl je vyššie školné ako školné verejných škôl.

Magisterské (inžinierske) a doktorandské štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Tvorí druhý a tretí stupeň vysokoškolského vzdelania.

Druhý stupeň vysokoškolského štúdia (magisterský program) trvá 2 roky prezenčne. Študent ukončuje štúdium odovzdaním diplomovej práce a štátnymi skúškami, po ktorých získa akademický titul Ing. (inžinier). Po ukončení druhého stupňa vysokoškolského vzdelania študent môže pokračovať v doktorandskom štúdiu.

Tretí stupeň (doktorandské štúdium) taktiež trvá minimálne ďalší 1 alebo 2 roky štúdia, počas ktorého študent vyučuje na danej škole a píše dizertačnú prácu. Ukončením vzdelania získa akademický titul (PhD.) humanitných vied a pod. Študenti na doktorandskom štúdiu sú finančne podporovaní školou ako asistenti pre danú školu. Tento stupeň vysokoškolského vzdelávania poskytujú verejné vysoké školy, ktoré sú na to špecializované. Máloktorá vysoká škola, ktorá má bakalársky program vzdelávania, poskytuje magisterský a tiež doktorandský program vzdelávania.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. WARD, Carol Jane. Native Americans in the School System: Family, Community, and Academic Achievement. The United States of America : Rowman Altamira, 2005. 267 s. ISBN 07-5910-609-6.
  2. BUCHEN, Irving H. The Future of the American School System. The United States of America : R&L Education, 2004. 333 s. ISBN 15-7886-135-7. S. 173.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]