Šomoška (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hrad Šomoška
Hrad
Hrad Šomoška
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Lučenec
Obec Šiatorská Bukovinka
Súradnice 48°10′17.10″S 19°51′25.34″V / 48,1714167°S 19,8570389°V / 48.1714167; 19.8570389
Vznik 13. či 14. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Šiatorská Bukovinka
Poloha hradu Šomoška na Slovensku
Poloha hradu Šomoška na Slovensku
Poloha hradu Šomoška na Slovensku
Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji
Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji
Poloha hradu Šomoška v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Šomoška Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Šomoška (-normovaný názov)[1], Šomošský hrad (maď. Somoskői vár), hrad Drienov je zrúcanina hradu v chotári obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec, v bezprostrednej blízkosti slovensko-maďarskej štátnej hranice nad maďarskou obcou Somoskő (Šomoška). Hradný kopec tvorí národná prírodná rezervácia Šomoška.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad Šomoška mal v priebehu histórie viacero názvov. V roku 1323 castrum Somoskw, Somoskew znamenalo Drieňový Kameň, bol známy tiež ako Drienov[2].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad založili koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia Kačičovci. Bol stavaný z čadičových kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý i známy „kamenný vodopád“. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka. Po rozpade jeho dŕžav daroval Karol Róbert Šomošku Tomášovi Sečénimu. V roku 1461 ho kráľ daroval Orságovcom a Lošonciovcom. Od roku 1554 po strate Fiľakova patril k prvej línii protitureckých hradov[2]. V roku 1573 hrad obsadili osmanské vojská pod vedením fiľakovského bega Aliho. Turci hrad držali až do roku 1596, kedy pred jednotkami Valentína Prepoštváryho ustúpili[2]. Po smrti majiteľky hradu Anny Lošonciovej sa stal majetkom Žigmunda Forgáča. V roku 1618 bol na príkaz krajinského snemu hrad opevnený, renovácia prebehla v rokoch 1547 – 1655[3]. Po porážke povstania Františka II. Rákociho, ktorého vojská hrad v roku 1703 dobyli, bol cisárskym vojskom zbúraný. Odvtedy sa nachádzal v ruinách.

Podoba hradu[upraviť | upraviť zdroj]

Podoba pôvodného hradu nie je zrejmá. Podľa predpokladov ho pôvodne tvorila malá bezvežová dispozícia, približne trojuholníkového pôdorysu. Neskôr v stredoveku sa rozrástol o gotický palác na východe a tiež o vstupnú vežu. Zásadná prestavba prebehla v 16. storočí, keď bol rozšírený o dve delové bašty, barbakan a dve budovy na severnej a južnej strane. Interiéry boli vybavené tesanými tvarovanými článkami. Najmladším doplnkom bol zrejme vysunutý polygonálny bastión.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
  2. a b c http://www.hrady.sk prístup 19.8.2008
  3. Vladár, J. a kolektív, 1981; Encyklopédia Slovenska V. zväzok R-Š. Veda, Bratislava, s. 719

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]