Špačince
| Špačince | |
| obec | |
 Kostol
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Trnava |
| Vodný tok | Krupský potok |
| Nadmorská výška | 158 m n. m. |
| Súradnice | 48°26′26″S 17°36′39″V / 48,440556°S 17,610833°V |
| Rozloha | 22,1 km² (2 210 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 383 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 153,08 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1111 |
| Starosta | Július Zemko[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 919 51 |
| ŠÚJ | 507601 |
| EČV (do r. 2022) | TT |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Špačince Hlavná 183/16 919 51 Špačince |
| E-mailová adresa | info@spacince.sk |
| Telefón | 033 / 557 31 09 |
| Fax | 033 / 557 31 09 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Špačince | |
| Webová stránka: spacince.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Špačince sú obec na Slovensku v okrese Trnava.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Leží v centrálnej časti Trnavskej tabule, na Krupskom potoku, približne 6 km severne od Trnavy. Stredom obce vedie cesta II/560, vedúca od okraja Trnavy do Dechtíc.[4]
Symboly[upraviť | upraviť zdroj]
V znaku obce je svätá Panna Mária.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Pravek[upraviť | upraviť zdroj]
Objavené archeologické nálezy potvrdili osídlenie tohto územia už v praveku. Z mladšej doby kamennej sa našli artefakty v lokalite "Peňažité", v tejto časti chotára boli objavené i nálezy zo strednej doby bronzovej. Črepy keramiky z tohto obdobia boli nájdené aj v centre dnešnej obce, pri kostole. Popolnicové pohrebisko z Halštatského obdobia bolo lokalizované aj v severnej časti obce, pri ceste do Dolného Dubového.
Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]
Na územie dnešnej obce Špačince prišli v 6. stor. Slovania a natrvalo sa tu usadili.
Pravdepodobne mongolským vpádom v roku 1241 bola zničená osada ležala juhovýchodne od obce v polohe "Za sýpkou" alebo "Pri dolnom mlyne", ktorá je stotožňovaná s pôvodnou obcou.
Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1111, kedy sa v Zoborskej listine spomína osada Spacha (Špača). Uhorský kráľ Ondrej III. ju v roku 1292 daroval županovi Goethovi, ktorý si následne ako zemepán Špačiniec k menu Comes Geth začal pridávať de Spacha (zo Špačiniec). Tento rod vlastnil územie obce až do jeho vymretia v roku 1751, kedy jej posledný potomok Pavel Spacai, svätiaci biskup, zomrel v Ostrihome. Z konca stredoveku (15. stor.) pochádza vzácny nález strieborných mincí, ktoré boli uložené v džbáne v hĺbke asi 60-70 cm. Poklad obsahoval denáre uhorských panovníkov, hlavne Ferdinanda I., ďalej drobné mince rakúske, nemecké, sliezske, mince miest a kniežat.
Novovek[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1699 získali Špačince mestské výsady a jarmočné právo. Od roku 1785 získal časť majetkov v obci gróf Pavol Révay a po jeho smrti v roku 1816 mala jeho dcéra 1780 jutár rôľ, kaštieľ, dva majere, 14 domov, mlyn, pivovar a krčmu.
Moderná doba[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1828 mali Špačince 147 domov a 1039 obyvateľov. V roku 1838 začala v špačinskom chotári komasácia (sceľovanie) polí, kedy bola scelená poddanská a panská pôda. Majetky Márie Ujgyörgyovej vrátane polí a majera v roku 1895 darovala mestu Trnava."[5]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
Aj rímskokatolícky kostol z roku 1939, postavený s využitím častí gotického chrámu, je zasvätený Narodeniu Panny Márie.
Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]
V obci pôsobí niekoľko dobrovoľných organizácií, medzi ktoré patrí hlavne folklórna skupina Špačinčanka.
Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]
Medzi hlavné podniky pôsobiace v obci patrí Biogal a firma Jaf Holz.
Vzdelávanie[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem základnej školy s materskou školou sa v Špačinciach nachádza tiež pracovisko Fakulty prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Významní rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- František Sersen (* 1894 – † 1982) – rímskokatolícky kňaz, salezián, spoluzakladateľ súkromného slovenského gymnázia v Taliansku, vysokoškolský pedagóg.[6]
- Jozef Strečanský (* 1910 – † 1985) – rímskokatolícky kňaz, salezián, skladateľ, dirigent, riaditeľ Útulku pre utečencov z východnej Európy v Belgicku (1956 - 1981), držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa in memoriam.
- František Kollár (* 1913 – † 2009) – rímskokatolícky kňaz, salezián, trpiteľ za vieru - disident (internovaný 1950 - 1952), direktor Charitného domova pre kňazov v Pezinku.[7]
- Leopold Sersen (* 1916 – † 2006) – rímskokatolícky kňaz, salezián, grafik, výtvarný umelec, trpiteľ za vieru - disident (internovaný 1950 - 1954).[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-05-26]. Dostupné online.
- ↑ História [online]. spacince.sk, [cit. 2018-05-26]. Dostupné online.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 267 - 268.
- ↑ František Kolár. Don Bosco dnes, 2010, roč. XXXXI., čís. 1, s. 31. Dostupné online.
- ↑ KUBANOVIČ, Zlatko. Fotograf a výtvarník s kňazským srdcom. Don Bosco dnes, 2010, roč. XLI, čís. 5, s. 18 – 19. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Špačince
