Špania Dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°48′27″S 19°08′03″V / 48.8075°S 19.1341°V / 48.8075; 19.1341
Špania Dolina
obec
Spania Dolina 2007 11.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Starohorská Dolina
Nadmorská výška 728 m n. m.
Súradnice 48°48′27″S 19°08′03″V / 48.8075°S 19.1341°V / 48.8075; 19.1341
Rozloha 12,72 km² (1 272 ha) [1]
Obyvateľstvo 192 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 15,09 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1254
Starosta Marián Slobodník[3] (SMER)
PSČ 974 01 (pošta Banská Bystrica 1)
ŠÚJ 509035
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Špania dolina 132
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Špania Dolina
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.spaniadolina.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Špania Dolina je banícka obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica asi 14 km severne od centra Banskej Bystrice.

Dejiny obce[upraviť | upraviť zdroj]

Špania Dolina bola pre svoje náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, v minulosti preslávená po celej Európe. Začiatky ťažby v tejto lokalite možno iba približne datovať do 11. - 12. storočia. Archeologické nálezy však potvrdzujú dobývanie medenej rudy už v eneolite.

Špania Dolina, spolu s ďalšími baníckymi osadami Staré Hory, Richtárová, Piesky, Moštenica a Tajov, sa rozvíjali najmä v súvislosti s usadením sa banských podnikateľov v meste Banská Bystrica. Majitelia baní, tzv. waldbürgeri, ktorých domy boli postavené na hlavnom banskobystrickom námestí, ťažili aj v oblasti Španej Doliny. Lokalita v prameňoch figuruje pod názvami: Montana (1263), Grueb (1458), Herrengrundt (1535), neskôr všeobecne ako Herrengrund. V latinčine mal názov obce podobu Vallis Dominorum, po maďarsky Úrvölgy.

Zlaté obdobie ťažby predstavovalo fungovanie thurzovsko-fuggerovského ťažiarskeho podniku (1493 – 1546). Ján Thurzo začal na Španej Doline už v roku 1494 hĺbiť šachtu nového typu, tzv. hlavnú. Neskoršie bola nazývaná ako Dolná alebo Ferdinandova šachta. Dosiahla hĺbku 250 m. Touto šachtou sa odvodňoval celý špaňodolinský revír. Po vyčerpaní ložísk strieborno-medenej rudy na Starých Horách okolo roku 1546 sa ťažba a spracovanie rudy odohrávali najmä na Španej Doline. Na prelome 16. a 17. storočia však začala rentabilita ťažby klesať.

V 17. a 18. stor. sa začali v Španej Doline hĺbiť ďalšie nové štôlne a šachty, ako napríklad šachta Maximilián, šachta Mária, a najhlbšia šachta Ludovika (do hĺbky 440 metrov). Konské gáple na pohon banských ťažných strojov začali nahrádzať vodné kolesá poháňané vodou z unikátneho banského vodovodu. K šachtám v Španej Doline privádzal vodu približne 36 km dlhý systém zberných, náhonových a spojovacích jarkov, ktorý začínal až pod Prašivou v Nízkych Tatrách. Vodovod sa začal budovať v 15. storočí a bol funkčný do začiatku 20. storočia.

Najťažším obdobím v dejinách Španej doliny bolo 17. storočie, kedy protihabsburské stavovské povstania ohrozovali ťažbu a stracovanie rúd. Zhoršovalo sa aj sociálne postavenie baníkov, čoho dôsledkom bolo niekoľko štrajkov a otvorených vzbúr (v 17. storočí v rokoch 1609, 1610, 1626, 1632, 1638, 1640, 1646 a 1673).[4] Koncom 17 stor. pracovalo v Španej Doline už iba 800 robotníkov. V druhej polovici 18. storočia už boli z väčšej časti rudné ložiská vyčerpané, ale ťažba pokračovala ešte v 19. storočí. Bane boli napokon zatvorené v roku 1888.

V roku 1957 sa začalo s výstavbou úpravne rúd, ktorá bola otvorená v roku 1964. Získavala sa v nej meď zo starého haldového materiálu. Materiál na spracovanie sa dovážal aj z neďalekej lokality Piesky, a to tunelom, ktorý bol prerazený v roku 1961.

Miestne obyvateľstvo si začalo privyrábať ťažbou a spracovaním dreva, ženy aj paličkovaním povestných špaňodolinských čipiek. V roku 1883 tu bola otvorená aj škola paličkovania.

Zástavba obce tvoria malé roztrúsené domčeky baníkov v strmých svahoch údolia. Na centrálnom námestí stoja administratívne a technické budovy, najmä budova banskej správy.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Areál bieleho kostola, v pozadí obloha.
Areál kostola Premenenia Pána

V obci sa nachádza kostol Premenenia Pána, románska stavba, prestavaná v gotickom štýle v roku 1254. V tom roku sa stal aj rímsko-katolíckym farským kostolom. V prvej polovici 16. storočia bol komplex kostola, fary a bašty opevnený. V roku 1994 bola farnosť zrušená, kostol sa stal filiálkou farnosti v Uľanke. Z námestia sa do kostolného areálu dá vyjsť po zakrytom schodišti. V areále sa nachádza Diecézne centrum mládeže Banskobystrickej diecézy. Na ďalšej z budov sú slnečné hodiny.

Priamo nad obcou sa nachádza banská halda, v jej okolí šachty, štôlne a ďalšie pozostatky banskej činnosti.

K obci patrí aj bývala osada Piesky, spojené sú banskou štôlňou.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MIČKOVÁ, Zuzana: Banícka osada Špania Dolina od neskorého stredoveku k ranému novoveku. Banská Bystrica : Právnická fakulta UMB, 2013. 130 s. ISBN 978-80-557-0524-8
  • VLACHOVIČ, Jozef: Slovenská meď v 16. a 17. storočí. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Marián Slobodník je v zozname. Dostupné online.
  4. Slovník obcí banskobystrického okresu. Ed. Š. Pisoň. Banská Bystrica 1968, s. 341.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]