Štát (dialóg)
| Časť zo série: Platónove dialógy |
| Skoré dialógy: |
| Obrana Sokratova – Charmides |
| Eutyfron – Alkibiades prvý – Kriton |
| Hippias väčší – Hippias menší – Ion |
| Laches – Lysis – Protagoras |
| Prechodné a stredné dialógy: |
| Kratylos – Eutydemos – Gorgias |
| Menexenos – Menon – Faidon |
| Symposion – Štát – Faidros |
| Parmenides – Teaitetos |
| Neskoré dialógy: |
| Timaios – Kritias |
| Sofista – Štátnik |
| Filebos – Zákony |
| Autenticita je sporná: |
| Klitofon – Epinomis – Theages |
| Epistles – Súperiaci milenci |
| Minos – Alkibiades druhý |
Štát alebo Ústava (gr. Politeia = štát, ústava) je Platónov najvýznamnejší spis (sokratovský dialóg), v ktorom podáva náčrt najlepšieho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za uskutočnenie dokonalej spravodlivosti.
Ideálny štát má byť dokonale jednotný, pričom však stavovsky rozvrstvený. Skladá sa, analogicky podľa štruktúry duše, z troch nerovných stavov. Najnižším stavom sú producenti materiálnych statkov (roľníci, remeselníci, obchodníci), na druhom mieste sú bojovníci, ktorí zabezpečujú vonkajšiu bezpečnosť a vnútorný poriadok, a vládnuci stav tvoria strážcovia-filozofi, ktorí sú spôsobilí riadiť spoločnosť so znalosťou idey dobra. Vo filozofoch je zosobnená múdrosť obce, v bojovníkoch jej statočnosť a v uznaní vládnuceho postavenia filozofov spočíva umiernenosť, spoločná cnosť všetkých stavov. Ak každý stav vykonáva činnosť, ku ktorej je od prírody určený, je obec ako celok spravodlivá. Prechod jednotlivcov z jedného stavu do druhého je v zásade možný, avšak nie je žiadúci. Pre zabezpečenie obecného prospechu ruší Platón v stave bojovníkov a filozofov vlastníctvo a rodinu, pretože v nich vidí neprekonateľnú prekážku pre občiansku svornosť a kolektívne cítenie. [1]
Referencie [upraviť]
- ↑ Encyklopedie antiky. Praha, Academia 1973. 744 s. L157
Iné projekty [upraviť]
Wikisource ponúka pôvodné diela od alebo o Štát (dialóg)
Externé odkazy [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.