Štát (dialóg)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Plato-raphael.jpg
Časť zo série:
Platónove dialógy
Skoré dialógy:
Obrana SokratovaCharmides
EutyfronAlkibiades prvýKriton
Hippias väčšíHippias menšíIon
LachesLysisProtagoras
Prechodné a stredné dialógy:
KratylosEutydemosGorgias
MenexenosMenonFaidon
SymposionŠtátFaidros
ParmenidesTeaitetos
Neskoré dialógy:
TimaiosKritias
SofistaŠtátnik
FilebosZákony
Autenticita je sporná:
KlitofonEpinomisTheages
EpistlesSúperiaci milenci
MinosAlkibiades druhý
Táto lišta: zobraz  diskusia  uprav

Štát alebo Ústava (gr. Politeia = štát, ústava) je Platónov najvýznamnejší spis (sokratovský dialóg), v ktorom podáva náčrt najlepšieho spoločenského zriadenia, ktoré považoval za uskutočnenie dokonalej spravodlivosti.

Ideálny štát má byť dokonale jednotný, pričom však stavovsky rozvrstvený. Skladá sa, analogicky podľa štruktúry duše, z troch nerovných stavov. Najnižším stavom sú producenti materiálnych statkov (roľníci, remeselníci, obchodníci), na druhom mieste sú bojovníci, ktorí zabezpečujú vonkajšiu bezpečnosť a vnútorný poriadok, a vládnuci stav tvoria strážcovia-filozofi, ktorí sú spôsobilí riadiť spoločnosť so znalosťou idey dobra. Vo filozofoch je zosobnená múdrosť obce, v bojovníkoch jej statočnosť a v uznaní vládnuceho postavenia filozofov spočíva umiernenosť, spoločná cnosť všetkých stavov. Ak každý stav vykonáva činnosť, ku ktorej je od prírody určený, je obec ako celok spravodlivá. Prechod jednotlivcov z jedného stavu do druhého je v zásade možný, avšak nie je žiadúci. Pre zabezpečenie obecného prospechu ruší Platón v stave bojovníkov a filozofov vlastníctvo a rodinu, pretože v nich vidí neprekonateľnú prekážku pre občiansku svornosť a kolektívne cítenie. [1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopedie antiky. Praha, Academia 1973. 744 s. L157

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.