Štefan Hunčík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan Hunčík
slovenský drotár a podnikateľ
Štefan Hunčík
Narodenie19. marec 1873
Veľké Rovné-Vrchrieka, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie7. jún 1963 (90 rokov)
Vysoká nad Kysucou-Vrchrieka, ČSSR

Štefan Hunčík (* 19. marec 1873, Vrchrieka – † 7. jún 1963, tamtiež)[1] bol slovenský drotár a podnikateľ, majiteľ najväčšej drotárskej dielne na svete, prezývaný aj „drotársky kráľ“.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v malej osade Vrchrieka, patriacej pod obec Veľké Rovné (dnes patrí pod obec Vysoká nad Kysucou). Pochádzal z ôsmich detí a bol pravdepodobne najstarší. Do 12. rokov navštevoval ľudovú školu, potom odišiel so svojim otcom do Moskvy.

Jeho otec si tam so svojím kmotrom Krutošíkom v roku 1868 otvorili, z peňazí vydrôtovaných po vandrovkách na Ukrajine, malú drotársku dielňu. Keď prišiel mladý Hunčík so svojim otcom do Moskvy, z malej dielne bola už dobre prosperujúca manufaktúra, zamestnávajúca už 25 zamestnancov. V tej dobe to už predstavovalo dobrú a vyspelú manufaktúru. V dielni pracoval mladý Hunčík s otcom a Krutošíkovcami a čoskoro sa ukázalo, že mladý Hunčík ovláda svoju prácu dobre. Ruština sa mu stala druhým jazykom a v roku 1896 prenechali drotársku manufaktúru otcovia svojím synom Štefanovi Hunčíkovi a Imrichovi Krutošíkovi. Štefan Hunčík ml. mal vtedy len 23 rokov.

Fabrika na strojovej veľkovýrobe[upraviť | upraviť zdroj]

Mladý Hunčík si zaumienil prebudovať dielňu na fabriku, čo bola v tej dobe veľká výzva. Boli rôzni drotári potulní pustovníci, drobní živnostníci, umelci boli neraz alkoholici a mnohí nič nezarobili. Bol to veľký risk a neistota, ale Hunčíkov obchodný talent a otvorená myseľ ukázali, že sa oplatilo riskovať. Revolúciu urobil aj v spôsobe ponúkania svojich produktov a zatiaľ čo jeho otec ponúkal tovar na trhu, Hunčík s Krutošíkom vytvorili firemný katalóg, ktorý mal 500 strán. Obsahoval rôzne produkty, od vtáčích klietok až po kuchynské potreby, pričom polovica fotografií bola farebná. Postupne začali so spriemyselňovaním a mechanizovaním prác a zamerali sa aj na plechársku výrobu. Imrich Krutošík sa rozhodol po niekoľkých rokoch osamostatniť, preto mu Hunčík vyplatil podiel 360 000 za ktorý si Krutošik kúpil menšiu dielňu.

„Drotársky kráľ“[upraviť | upraviť zdroj]

Objednávok stále pribúdalo, preto sa rozrastala aj dielňa. Vznikli špecializované pracoviská - nástrojáreň, klampiarska, zámočnícka a drotárska dielňa a fabrika mala vlastnú výstavnú sieň a elektráreň na antracit. V továrni pribudlo 75 najmodernejších strojov z Nemecka, ktoré prácu zjednodušovali a zrýchľovali. Plechy dierkoval poloautomat, využívali sa sústruhy, rýchlorezné vŕtačky, frézy, brúsky a leštičky na elektrinu. Rozširoval sa sortiment pre širokú verejnosť a pribudli výrobky pre kostoly, ako boli krížiky, svietniky, monštrancie či kalichy. Obľúbené boli bytové doplnky a potreby pre domácnosť, ako pasce na myši, vešiaky, rámy na okuliare, luxusné výrobky z plechu a dobrú povesť si získali kvalitné samovary (ocenené v New Yorku). Najrozsiahlejší sortiment bol pre kuchyňu a obsahoval rozmanité druhy a veľkosti hrncov, pekáčov, ovocných mís, čajníky, hrnce na zaváranie, sitka, lieviky, cukorničky a soľničky, strúhadlá, paráky, formičky na pečivo, torty a vianočky a pod.

Vyrábali sa pomôcky pre kaderníctva, parfumérie, holičstvá, výrobky pre pekárov a cukrárov. Továreň tiež vyrábala čajové a kávové servisy, chrómované doplnky do kúpeľní, kŕmidlá pre vtáky a ortopedické pomôcky, najväčším klenotom výroby však boli vtáčie klietky, ktorých továreň ponúkala až 250 druhov. Klietky boli v troch veľkostiach a dvoch druhov kovov podľa náročnosti zákazníka a okrem bežných tvarov bola v ponuke klietka v tvare japonskej pagody, či vodného mlyna. Jedna takáto klietka získala v roku 1909 na výstave v Londýne zlatú medailu. Podobných úspechov sa Hunčíkovi podarilo zopakovať ešte mnohokrát. Kvôli stálemu nárastu objednávok začal zriaďovať pobočky po celom Rusku, medzi nimi v Petrohrade, v Nižnom Novgorode, Irkutsku, Archangeľsku a v Tomsku. Továreň mala v tom čase už deväť dvojposchodových budov a pracovalo v nej vyše 400 zamestnancov, medzi nimi aj ženy, využívané v sklade, učtárni a expedícii. Ročný obrat vo firme predstavoval 1,5 až 2 milióny rubľov. Výrobky exportoval do rôznych kútov sveta (Spojené štáty, Čína, Nemecko a Perzia).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VARECHA, Anton. Výročná správa obce Vysoká nad Kysucou za rok 2013 [online]. Vysoká nad Kysucou: [cit. 2017-06-29]. Dostupné online.
  2. Vysoká nad Kysucou [online]. drotaria.sk, [cit. 2017-06-29]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • GULEJA, Karol. Svet drotárov. 1. vyd. Martin : Matica slovenská, 1992. 248 s. ISBN 80-7090-232-9.
  • ČOMAJ, Ján. Drotárska odysea. Martin : Matica slovenská, 2011. 220 s. ISBN 978-80-8128-022-1.