Štefan Banič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štefan Banič
Štefan Banič
slovenský vynálezca padáka

Narodenie 23. november 1870
Neštich, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie 2. január 1941 (70 rokov)
Neštich, Slovenský štát

Štefan Banič (* 23. november 1870, Neštich – † 2. január 1941 tamtiež) bol slovenský konštruktér a vynálezca.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (od roku 1960 súčasť Smoleníc) a zomrel 2. januára 1941 tamtiež.Po skončení Ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu a Apponyho zákony bol z práce vyhodený a následne odišiel v roku 1907 za prácou do USA. Usadil sa v meste Greenville, Mercer Couty, Pensylvánia. Zaujímal sa o letectvo.

Padák[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1912 bol svedkom leteckého nešťastia[1], v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Dňa 3. júna 1914 Š. Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. 25. augusta 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom 1 108 484. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila za pár stoviek dolárov. Bol čestným členom letectva USA.

Návrat na Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Vynález padáka Baničovi nepriniesol bohatstvo, ani slávu. Roku 1920 sa vrátil do rodnej obce, žil v ústraní ako murársky majster. O niekoľko rokov sa jeho meno znovu spomínalo, keď s bratom Jánom a súrodencami Vajsáblovcami a Valovcami spolu-objavil roku 1930 podzemné krásy jaskyne Driny pri Smoleniciach. Zomrel 2. januára 1941 v Neštichu vo veku 71 rokov na zápal pľúc.

Pamätníky[upraviť | upraviť zdroj]

V Bratislave na Letisku M. R. Štefánika má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku 1970. Dňa 14. júna 2006 odhalili pomník Štefana Baniča v jeho rodných Smoleniciach. Peniaze naň venovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v rodnej obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome. Na jeho počesť bola v Múzeu Molpír v Smoleniciach zriadená pamätná izba. Bol vyobrazený aj na známkach.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jeho padák bol vraj využitý už v 1. svetovej vojne.
  • Bol fascinovaný Karpatmi.
  • Narodil sa v chudobnej rodine.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
  • Patent US1108484 Zdigitalizovaná podoba patentu na padák