Štefan Banič
| Štefan Banič | |
|---|---|
 slovenský vynálezca padáka |
|
|
|
|
| Narodenie | 23. november 1870 Rakúsko-uhorská monarchia Neštich |
| Úmrtie | 2. január 1941 Slovenský štát Neštich - dnes Smolenice |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Štefan Banič (* 23. november 1870, Neštich – † 2. január 1941 tamtiež) bol slovenský konštruktér a vynálezca.
Obsah |
Život [upraviť]
Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (od roku 1960 súčasť Smoleníc) a zomrel 2. januára 1941 v Neštichu. Doma nenašiel prácu, a preto odišiel do USA do Greenville v štáte Pensylvánia. Zaujímal sa o letectvo.
Padák [upraviť]
V roku 1912 bol svedkom leteckého nešťastia[1], v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Dňa 3. júna 1914 Š. Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. 25. augusta 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom 1 108 484. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila za par dolárov. Bol čestným členom letectva USA.
Návrat na Slovensko [upraviť]
Vynález padáka Baničovi nepriniesol bohatstvo, ani slávu. Roku 1920 sa vrátil do rodnej obce, žil v ústraní ako murársky majster. O niekoľko rokov sa jeho meno znovu spomínalo, keď s bratom Jánom a súrodencami Vajsáblovcami a Valovcami objavil roku 1930 podzemné krásy jaskyne Driny pri Smoleniciach. Zomrel 2. januára 1941 v Neštichu.
Pamätníky [upraviť]
V Bratislave na letisku M. R. Štefánika má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku 1970. 14. 6. 2006 Odhalili pomník Štefana Baniča v jeho rodných Smoleniciach. Peniaze naň venovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v rodnej obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome. Na jeho počesť bola v kultúrnospoločenskom dome v Neštichu zriadená pamätná izba. Bol vyobrazený aj na známkach.
Zaujímavosti [upraviť]
Jeho padák bol vraj využitý už v 1. svetovej vojne. Bol fascinovaný Karpatmi. Narodil sa v chudobnej rodine.
Referencie [upraviť]
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Banič
Externé odkazy [upraviť]
- Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
- Patent US1108484 Zdigitalizovaná podoba patentu na padák
