Štefan Barnáš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Štefan Barnáš
pomocný biskup spišský
Ut intelligam corde
Aby som porozumel srdcom
Štát pôsobeniaČesko-Slovensko Česko-Slovensko
Funkcie a tituly
Pomocný biskup spišský
5. november 1949 – 16. apríl 1964
Rektor Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule
1945 - 1949
Biografické údaje
Narodenie19. január 1900
Slovenská Ves
Úmrtie16. apríl 1964 (64 rokov)
Pezinok
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka29. jún 1925 (25 rokov)
Biskup
Menovanie25. október 1949 (49 rokov)
Pius XII.
Konsekrácia5. november 1949 (49 rokov)
Spišská Kapitula
SvätiteľJán Vojtaššák
diecézny biskup spišský
SpolusvätiteliaMartin Kheberich
pomocný biskup spišský
Odkazy
Štefan Barnáš na catholic-hierarchy.org angl.

Štefan Barnáš (* 19. január 1900, Slovenská Ves – † 16. apríl 1964, Pezinok) bol slovenský rímskokatolícky biskup, novotomistický filozof, publicista, profesor teológie a filozofie, pomocný spišský biskup.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roľníckej rodine v Slovenskej Vsi v okrese Kežmarok. Študoval na gymnáziách v Podolínci, Rožňave a zmaturoval v Košiciach roku 1919. Teológiu začal študovať v roku 1920 v bohoslovnom seminári v Spišskej Kapitule a v rokoch 1921 – 1925 na teologickej fakulte v Prahe spolu s Františkom Skyčákom ml. Po vojenskej službe a vysviacke 29. júna 1925[1] bol kaplánom v Námestove a od roku 1927 administrátorom farnosti v Liptovských Revúcach, kde sa pod vplyvom Andreja Hlinku politicky angažoval a vstúpil do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany. Po dosiahnutí doktorátu teológie roku 1933 pôsobil na Vysokej škole bohosloveckej v Spišskej Kapitule ako profesor dogmatickej a fundamentálnej teológie, hebrejského jazyka a biblickej archeológie; bol aj prefektom seminára. Od roku 1937 bol vicerektorom a od roku 1945 rektorom seminára.

V polovici októbra 1949 Barnáš prevzal na internunciatúre v Prahe dekrét pápeža Pia XII. z 25. októbra 1949, ktorým bol vymenovaný za pomocného biskupa v Spišskej diecéze bez práva nástupníctva. Štefan Barnáš prijal biskupskú vysviacku 5. novembra 1949 v kaplnke diecézneho seminára z rúk spišského biskupa Jána Vojtaššáka a pomocného biskupa Martina Khebericha. Vysviacka sa konala v úzkom kruhu kolegov, rodiny a pracovníkov biskupského úradu.[2] Vzhľadom na to, že štátne úrady nedali súhlas na vysviacku je táto považovaná za prvú tajnú biskupskú vysviacku na Slovensku.[3] Štefan Barnáš si za heslo zvolil vetu Ut intelligam corde (Aby som porozumel srdcom). V júli 1950 bol zaistený priamo v biskupskej rezidencii a internovaný v sústreďovacom tábore v Mučeníkoch (Močenku).[4] V roku 1951 bol odsúdený v Bratislave za údajnú velezradu a vyzvedačstvo na 15 rokov väzenia. Desať rokov ho väznili v Ilave, Ružomberku, Mírove, Leopoldove.

Po amnestii roku 1960 mu zo zdravotných dôvodov umožnili pobyt v kňazskom domove v Pezinku, kde však bol naďalej pod policajným dozorom. Zomrel 16. apríla 1964 v Pezinku, pochovaný bol vo svojom rodisku v Slovenskej Vsi.[4]

Dielo (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Počas svojho života, hlavne v období do roku 1948, hojne prispieval filozofickými, teologickými a náboženskými článkami a štúdiami, niekedy aj pod pseudonymom Dr. Spišský, do týchto časopisov: Duchovný pastier, Filozofický sborník, Katolícke noviny, Kráľovná Mája, Kultúra, Nová práca, Obroda, Slovák, Slovenské pohľady, Smer, Svätá rodina (redaktor), Svetlo, Svoradov, Verbum.

Filozofické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štát v pojatí veľduchov. In: Svoradov, 1936/1937, č. 1, s. 2 – 5.
  • Náš vzorec životného diania. In: Svoradov, 1938, č. 4, s. 10 – 12.
  • Filozofia v modernej protestanskej teológii. Dialektická teológia (monografia), 1938.
  • Kresťanské bytie a nebytie. In: Kultúra, 1942, č. 1, s. 9 –13.
  • Niektoré črty modernej filozofie. In: Filozofický sborník, 1942, č. 4, s. 209 – 221.
  • Domáce a cudzie. In: Slovenské pohľady, 1943, č. 6 – 7, s. 353 – 357.
  • Národná konsolidovanosť. In: Slovenské pojľady, 1943, č. 10, s. 624 –628.
  • Ešte k otázke kresťanskej filozofie. In: Kultúra, 1944, č. 2, s. 70 – 75.
  • Duch je všetko. In: Kultúra, 1944, č. 3, s. 136 – 138.
  • Pravda a omyl individualizmu. In: Obroda, 1944, č. 8, s. 361 – 365.
  • Zmysel našich čias. In: Nová práca, 1946, č. 7, s. 100 – 101.
  • Obrana hĺbavého myslenia. In: Verbum, 1947, č. 2, s. 29 – 31.
  • Duchovná kultúra. In: Verbum, 1947, č. 3 – 4, s. 101 – 107.

Sociálno-filozofické a sociálno-teologické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Boj – ale nie triedny. In: Svoradov, 1935/1936, č. 5 – 6, s. 20 – 23.
  • Prof. Dr. Spišský): Salónny sociálkomunizmus. In: Soradov, 1937, č. 4 – 5.
  • (Dr. Spišský): Starí učia mladých. In: Svätá rodina, 1939, č. 2, s. 43 – 45.
  • (Dr. Spišský): Červení legionári. In: Svätá rodina, 1939, č. 2, s. 76 – 78.
  • (Prof. Dr. Spišský): Ženy pri prasliciach. In: Kráľovná mája, 1938, s. 21 – 23.
  • (Prof. Dr. Spišský): Vážne slovo k oltárnym bratom. In: Duchovný pastier, 1938, č. 4, s. 99. – 113.
  • O posilnenie prirodzených základov rodiny. In: Kultúra, 1942, č. 11, s. 470 – 474.
  • Staré žaloby – dnešné viny a bolesti? In: Duchovný pastier, 1942, č. 2, s. 113 – 118.
  • Cirkev a pospolitná myšlienka štátna a medzinárodná. In: Verbum, 1946, č. 6 – 7.
  • (rec): Rudolf Koštial: Kresťanstvo a sociálna otázka, 1946. In: Verbum, 1947, č. 9, s. 562 – 565.
  • Pojem Cirkvi. In: Verbum, 1948, s. 387 – 395.

Náboženské, nábožensko-výchovné a teologické práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Metafyzika apoštolovania. In: Svoradov, 1937, č. 7.
  • „Odkaz mŕtvych“ a myšlienka tolerancie. In: Kultúra, 1942, č. 5, s. 208 – 213.
  • Hlásim nástup. In: Svätá rodina, 1939, č. 1, s. 1 – 2.
  • Nakoľko poslúži kérygmatická teológia kazateľskému rečníctvu. In: Duchovný pastier, 1942, č. 10, s. 929 – 930.
  • „Strážcu, čo je nocou...“ (Iz 21, 11). In: Svätá rodina, 1942, č. 12, s. 337 – 338.
  • Čoho treba dbať pri formovaní katolíckeho charakteru. In: Duchovný pastier, 1943, č. 7 – 8, s. 609 – 614.
  • Nové slovenské cirkevné dejiny. (K diskusii o diele J. Špirku: Cirkevné dejiny). In: Obroda, 1943/1944, č. 8, s. 361 – 364.
  • Človek a jeho bolesť. In: Smer, 1944, č. 1.
  • „Moderný svet“ sa blíži k Cirkvi. In: Kultúra, 1944, č. 4, s. 255 – 256.
  • Kňaz – druhý Kristus. In: Kráľovná mája, 1946, č. 12, s. 140 – 141.
  • Cirkev a pospolitná myšlienka štátna i medzinárodná. In: Verbum, 1947, č. 6 – 7, s. 293 – 298.
  • Slovenský preklad Nového zákona. In: Verbum, 1947, č. 8, s. 409 – 414.
  • Pojem Cirkvi. In: Verbum, 1948, č. 7 – 8, s. 388 – 407.

Liturgické a sakrálno-umenovedné práce[upraviť | upraviť zdroj]

  • Podstatný význam fézie. In: Svetlo, 1942, č. 2, s. 63 – 65.
  • Poznámka ku hodnoteniu umenia. In: Duchovný pastier, 1942, č. 2, s. 109 – 113.
  • Teologické rysy v liturgii. In: Svetlo, 1942, č. 2, s. 61 – 65.
  • Nad novým dielom slovenského sakrálneho umenia. In: Kultúra, 1943, s. 415 – 417.
  • Cirkev a slovesné umenie. In: Kultúra, 1943, č.12, s. 620 – 622.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2012-09-08, [cit. 2013-02-19]. Stránka Bishop Štefan (István) Barnaš †. (angl.)
  2. ↑ LETZ, Róbert. Štefan Barnáš – biskup vysvätený pre kriminál. Katolícke noviny, 13.1.2010, čís. 2. Dostupné online [cit. 2013-02-19]. ISSN 0139-8512. Archivované 2018-04-22 z originálu.
  3. ↑ WOLTERS, Martin. Die Apostolische Nachfolge : Die Kirche unter der Diktatur in der Tschechoslowakei [online]. [Cit. 2013-02-19]. Dostupné online. (nem.)
  4. ↑ a b TK KBS. Spomienka na biskupa Štefana Barnáša [online]. 16. 04. 2004 13:36, [cit. 2013-02-19]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Štefan_Barnáš&oldid=7684653“