Štefan Harabin
| Štefan Harabin | |
 |
|
| Bývalý podpredseda vlády | |
| V úrade 4. júl 2006 – 23. jún 2009 |
|
| Premiér(i) | Robert Fico |
| Nástupca | Viera Petríková |
| Bývalý minister spravodlivosti Slovenska | |
| V úrade 4. júl 2006 – 23. jún 2009 |
|
| Predchodca | Lucia Žitňanská |
| Nástupca | Viera Petríková |
| Osobné informácie | |
| Narodenie | 4. máj 1957 (56 rokov) Ľubica, Česko-Slovensko |
| Alma mater | Právnicka fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach |
| Profesia | právnik |
| Pozri aj Politický portál | |
JUDr. Štefan Harabin (* 4. máj 1957, Ľubica) je slovenský právnik. V súčasnosti je predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vo vláde Roberta Fica bol podpredsedom a ministrom spravodlivosti.
Obsah |
Život [upraviť]
Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax začínal ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach v roku 1980. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983. Po Nežnej revolúcii od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a v roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 1998-2003 bol predsedom Najvyššieho súdu. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti Slovenska. Na tento post ho nominovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou SR na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Voľbu sprevádzal protest približne 50 ľudí, ktorí vyjadrili negatívny postoj k Štefanovi Harabinovi. Harabin je druhýkrát ženatý a má štyri deti.
Politická činnosť [upraviť]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na zdroje a môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné overiť. Pomôžte Wikipédii a citácie, odkazy na zdroje doplňte do článku. |
Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave (Darina Kuchtová), v Banskej Bystrici (Ľudovít Bradáč) a v Žiline (Róbert Urban)[1]. Róbert Urban kvôli svojmu odvolaniu viedol súdny spor, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom, no Ústavný súd rozhodol, že v tejto veci Najvyšší súd rozhodol svojvoľne. [2] Minister odvolával aj predsedov okresných súdov – v Žiline Petra Hrnčiara, vo Veľkom Krtíši Milana Ružičku, v Dolnom Kubíne Petra Bebeja a v Bratislave Gabrielu Sobolovskú. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva:[chýba zdroj] napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce – išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný.
Referencie [upraviť]
- ↑ HN: Harabin odvolal predsedov krajských súdov v Banskej Bystrici a Žiline
- ↑ SME: Harabin odvolal sudcu, ten uspel na Ústavnom súde
Iné projekty [upraviť]
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Štefan Harabin
Externé odkazy [upraviť]
|
|||||||||||||||||
