Štefan Harabin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štefan Harabin
Bývalý podpredseda vlády
V úrade
4. júl 200623. jún 2009
Premiér Robert Fico
Nástupca Viera Petríková
Bývalý minister spravodlivosti Slovenska
V úrade
4. júl 200623. jún 2009
Predchodca Lucia Žitňanská
Nástupca Viera Petríková
Osobné informácie
Narodenie 4. máj 1957 (57 rokov)
Ľubica, Česko-Slovensko
Alma mater Právnicka fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Profesia právnik
Pozri aj Politický portál

JUDr. Štefan Harabin (* 4. máj 1957, Ľubica) je slovenský právnik. Vo vláde Roberta Fica bol podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Sudcovskú prax začínal ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach v roku 1980. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983. Po Nežnej revolúcii od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a v roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V rokoch 1998-2003 a 2009-2014 bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti Slovenska. Na tento post ho nominovala Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko. 22. júna 2009 bol zvolený Súdnou radou SR na post predsedu Najvyššieho súdu SR. Voľbu sprevádzal protest približne 50 ľudí, ktorí vyjadrili negatívny postoj k Štefanovi Harabinovi. Harabin je druhýkrát ženatý a má štyri deti.

Politická činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Ako minister spravodlivosti sa snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave (Darina Kuchtová), v Banskej Bystrici (Ľudovít Bradáč) a v Žiline (Róbert Urban)[1]. Róbert Urban kvôli svojmu odvolaniu viedol súdny spor, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom, no Ústavný súd rozhodol, že v tejto veci Najvyšší súd rozhodol svojvoľne. [2] Minister odvolával aj predsedov okresných súdov – v Žiline Petra Hrnčiara, vo Veľkom Krtíši Milana Ružičku, v Dolnom Kubíne Petra Bebeja a v Bratislave Gabrielu Sobolovskú. Zameral sa najmä na súdy, ktoré najviac spolupracovali s predchádzajúcim vedením na zavádzaní reformy súdnictva:[chýba zdroj] napríklad s prvým krajským súdom, ktorý pripravil prechod na zreformovaný systém práce – išlo o banskobystrický súd, ktorého predseda Ľudovít Bradáč bol odvolaný.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. HN: Harabin odvolal predsedov krajských súdov v Banskej Bystrici a Žiline
  2. SME: Harabin odvolal sudcu, ten uspel na Ústavnom súde

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]