Štefan II. (Uhorsko)
| Štefan II. | |
|---|---|
| uhorský kráľ | |
| Panovanie | 1116 - 1131 |
| Narodenie | okolo 1101 |
| 1. marec 1131 | |
| Predchodca | Koloman |
| Nástupca | Belo II. |
| Manželka | Cristiana z Capuy Adelaida z Riedenburgu |
| Dynastia | Arpádovci |
| Otec | Koloman |
| Matka | Felícia |
Štefan II. (* 1101 – † 1. marec 1131) bol uhorským kráľom v rokoch 1116 – 1131, z rodu Arpádovcov. Korunovaný za uhorského kráľa bol už v roku 1105.
Obsah |
[upraviť] Rodina
Rodičia:
- otec Koloman, uhorský kráľ v rokoch 1095 - 1116
- matka Felícia, dcéra sicílsko-normanského grófa Rogera I.
Súrodenci:
- Žofia, Ladislav, Boris
Manželka:
- (1120) Cristiana z Capuy, dcéra princa capujsko-normanského vojvodu Róberta I.
- (1121) Adelaida z Riedenburgu, dcéra Štefana z Riedenburgu
[upraviť] Začiatok vlády
Začiatkom vlády sa Štefan II. ocitol v ťažkej situácii, keďže ešte koncom vlády jeho otca Uhorsku hrozilo obkľúčenie od Benátok (ktoré sa chystali ovládnuť celé jadranské pobrežie), Byzancie a Svätej ríše rímskej. Preto sa pokúsil nadviazať spojenectvo s českým kniežaťom Vladislavom I. Ich stretnutie na jar roku 1116 sa skončilo roztržkou a Vladislav porazil uhorské vojsko na rieke Olšava. V tom istom roku stratil dalmátske mestá a ostrovy v prospech Benátok, s ktorými podpísal mierovú zmluvu zaručujúcu prímerie do roku 1123. Roku 1118 sa Štefan zapojil do vnútorných problémov Kyjevskej Rusi, medzi Vladimírom II. Monomachom a jeho zaťom Jaroslavom, na strane Jaroslava. Chcel podniknúť aj vojenskú výpravu, ale pod hrozbou šľachty, že si zvolia nového kráľa, sa tak nestalo. Po vypršaní prímeria s Benátkami roku 1123 Štefan zaútočil na Dalmáciu a získal väčšinu miest stratených v roku 1118. Benátska flotila tieto mestá znovuzískala v roku 1125.
[upraviť] Koniec Vlády
Proti Štefanovi bolo zorganizované aj sprisahanie pod vedením jeho oslepeného strýka Álmoša. Bolo však včas odhalené a Álmoš ušiel do Byzancie, kde ho prijal cisár Ján II. Komnénos. Štefan sa preto rozhodol v roku 1127 podniknúť do Byzancie trestnú vojenskú výpravu, pri ktorej nakrátko obsadil Belehrad, Braničevo, Niš a Sofiu. V nasledujúcom roku sa však cisár pomstil a porazil uhorské vojsko na dolnom Dunaji odnášajúc si množstvo koristi. Na posilnenie svojho postavenia kráľ uzavrel spojenectvo s kmeňom Pečenhov, proti čomu sa postavila uhorská šľachta. Koncom vlády podnikol ešte zopár výprav do Byzantskej ríše v spojenectve so Srbmi a Čechmi, ktoré sa však skončili neúspešne. Zomrel po ťažkej chorobe 1. marca 1131. Po jeho smrti vypukli spory o trón medzi synom Álmoša Belom, Kolomanovým synom z druhého manželstva Borisom a Štefanovým synovcom Saulom, z ktorých napokon víťazne vzišiel Belo ako Belo II.
[upraviť] Referencie
- Vladimír Segeš a kol.: Kniha kráľov. (Bratislava, 2006). ISBN 80-10-01091-X
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan II. (Uhorsko)
|
Štefan II. (Uhorsko)
|
||
| Vladárske tituly | ||
|---|---|---|
| Predchodca Koloman |
kráľ 1116 – 1131 |
Nástupca Belo II. |