Štefan III. (pápež)

	Štefan III. (IV.)
	94. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	7. august 768 – 24. január 772
Biografické údaje
Rodné meno	Stephanus
Narodenie	cca. 720; Sicília, Byzantská ríša
Úmrtie	24. január 772; Rím, Pápežský štát
Pochovaný	Bazilika sv. Petra, Vatikán
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	7. august 768
Odkazy
	Štefan III. na catholic-hierarchy.org angl. ; Štefan III.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Štefan III. (IV.) (lat. Stephanus; * cca. 720, Sicília, Byzantská ríša - † 24. január 772, Rím, Pápežský štát) bol 94. pápež rímskokatolíckej cirkvi. Pápežský úrad zastával od 7. augusta 768 do svojej smrti.

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Hneď po svojom zvolení poslal na franský dvor misiu, ktorá oznámila kráľovi zvolenie nového pápeža a pozvala franských biskupov na synodu, ktorá mala byť konaná v nasledujúcom roku. Po smrti franského kráľa Pipina III. prijali misiu jeho synovia Karol a Karolman, ktorí žiadosti vyhoveli. Synoda riešila hlavne otázku nedávneho vládnutia protipápeža Konštantína, spálila dekrét o jeho zvolení a prehlásila ho za neplatný; ale riešila aj otázku obrazoborectva, zavrhla východný obrazoborecký koncil z Hierie a schválila uctievanie obrazov.

Pápež bol nepriateľom longobardského kráľa Desideria. Roku 770, keď si franský cisár Karol Veľký v snahe podporovať novú zahraničnú politiku vzal dcéru Desidera, pápež toto manželstvo preklial. Karol sa v roku 771 nakoniec rozviedol, kvôli čomu si znepriatelil Desideria.

Štefan mal pocit, že má notár Christofer v Ríme priveľkú moc, preto uzavrel so svojim nepriateľom Desiderom spojenectvo. Neskôr Christofera zajal a vydal franskému kráľovi naletiac na to, že kráľ daruje pápežovi ďalšie územie. Pápež to vysvetlil tak, že ho chcel Christofer zabiť, ale zachránil ho jeho "priateľ" Desiderius.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan III. (pápež)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

ŠTEFAN III. (IV.). In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 77 – 78.

Predchodca:
Pavol I.

Pápež
Štefan III. (pápež)
(zoznam)

Nástupca:
Hadrián I.

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František