Štefan Janšák

Štefan Janšák (* 14. september 1886, Osuské, Rakúsko-Uhorsko – † 8. júl 1972, Bratislava, Česko-Slovensko) bol slovenský archeológ, diplomat a spisovateľ.

Štefan Janšák bol počas svojho života veľmi aktívny a mnohostranne zameraný. Významný bol ako archeológ, stavebný odborník, diplomat, spisovateľ, počas svojho života zo svojich mnohopočetných ciest zanechal množstvo zaujímavých fotografií. Patrí k zakladateľom slovenskej archeológie, zanechal množstvo archeologických nálezov z vykopávok zo Slovenska, jeho zbierka obsidiánov patrí k najväčšej v strednej Európe a je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine.

Pochádzal z remeselnícko-roľníckej evanjelickej rodiny s úzkymi kultúrnymi a jazykovými väzbami na Čechy a Moravu. Jeho talent rozpoznal senický právnik Štefan Fajnor, ktorý ho podporoval v ďalśích študiách. Reálne gymnázium ukončil v Hodoníne, v štúdiu pokračoval na Vysokej škole technickej v Brne, ktorú ukončil v r. 1914. Pre chorobu ho neodviedli do vojska a ostal pracovať na technike v Brne ako asistent.

Už v r. 1907 publikoval v Ľudových novinách články, ktoré št. prokurátor vyhodnotil ako poburovanie proti uhorskému śtátu, Janšák bol celkovo väznený 8 mesiacov. Úzko spolupracoval so svojim učiteľom a sponzorom – poslancom uhorského snemu, Dr. Pavlom Blahom. Po prevrate sa zapojil do politickej činnosti už za krátkeho trvania skalickej vlády. Vzápätí bol vymenovaný za referenta pre verejné práce na Šrobárovom ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska kde zastupoval aj P. Blahu na čele referátu pre poľnohospodárstvo. V r. 1920 sa ako hospodársky expert čsl. vlády zúčastnil na Parížskej mierovej konferencii. V r. 1921 – 23 sa za čsl. stranu podieľal na príprave reparačnej a obchodnej zmluvy s Maďarskom, v r. 1938 – 39 bol potom účastný na práci slovensko-maďarskej delimitačnej komisie. Bol významným štátnym úradníkom aj po r. 1945, bol povereníkom SNR, kedy pomáhal pri obnove vojnou zničeného Slovenska. Svoje prežité detstvo v Osuskom popísal v románoch "Boli časy boli.... " a "Posledný suplikant ", je tiež autorom diela "Vstup Slovákov medzi slobodné národy". Počas medzivojnového obdobia zastával Štefan Janšák rôzne významné funkcie. Bol predsedom Spolku československých inžinierov na Slovensku, členom predsedníctva Obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave a Zväzu slovenských priemyselníkov. Ako diplomat sa zaslúžil o rozvoj dobrých vzťahov s Francúzskom, ako prekladateľ prekladal diela z francúzskej literatúry. Dlhé roky bol predsedom spoločnosti Alliance Francaise v Bratislave a podstatnou mierou sa zaslúžil o otvorenie Gymnázia s francúzskym vyučovacím jazykom v Bratislave. Na sklonku života pôsobil ako vedec a pedagóg. Zomrel na následky ťažkej choroby a je pochovaný na Cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.

Život a dielo Štefana Janšáka prezentuje aj dokumentárny film z televízneho cyklu Historická panoráma – Štefan Janšák (Slovenská televízia 1999, scenár Alena Bártlová, réžia Fedor Bartko).

Dielo

• Mierová smluva s Maďarmi. Niekoľko poznámok na maďarské požiadavky. (Tlačou Universum Kučera, 1920, 55 s.)
• Niektoré novoobjavené hradiská slovenské. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, ročník XXII, 1928)
• Slovenské hradiská z doby hallštattskej. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXIII, 1929)
• Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXIV, 1930)
• Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXV, 1931)
• Staré osídlenie Slovenska. (Sborník Muzeálnej Slovenskej Spoločnosti, zošit 1-2, roč. XXVI, 1932)
• Slovensko v dobe uhorského feudalizmu, Kurat. Čs. zemedel. muzea Brat. 1932
• Život Štefana Fajnora, Bibliotheka Brat. 1935
• Život Dr. Pavla Blahu. Sväzok 1., 2., Spolok sv. Vojtecha Trnava 1947
• Vstup Slovákov medzi slobodné národy, (ISBN 80-8061-259-5, Vydavateľstvo Spolku slov. spisovateľov Brat. 2006)
• Boli časy, boli..., Tatran Brat. 1971
• Posledný suplikant, Tatran Brat. 1973
• Súčasníci o Trianone, výber z novin. článkov, zost. Ladislav Deák, Kubko-Goral Brat. 1996
• Brány do Dávnoveku, Tatran Brat.-J36/1986

Zdroj

• www.civil.gov.sk A. Bartlová: Rozhľadený úradník štátnej správy, biografia