Štefan Leška

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štefan Leška
slovenský spisovateľ, novinár, redaktor, filológ a prekladateľ

Narodenie 21. október 1757
Vrbovce, Slovensko
Úmrtie 25. február 1818 (60 rokov)
Kiskőrös, Maďarsko

Štefan Leška (* 21. október 1757, Vrbovce – † 25. február 1818, Kiskőrös, Maďarsko) bol slovenský filológ, prekladateľ, spisovateľ, novinár, redaktor a znalec vtedajšej slovenčiny a češtiny, manžel slovenskej poetky Rebeky Leškovej, zať slovenského barokového spisovateľa Martina Laučeka.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho životné osudy boli poznačené chudobou a zaznávaním. Už v útlej mladosti vo svojom rodisku vo Vrbovciach sa nedostal pre chudobu do škôl, preto ho otec – krajčír učil čítať a písať po slovensky a latinsky. Sám si musel zarábať aj na živobytie a len za veľmi ťažkých podmienok mohol roku 1781 dokončiť štúdia na evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu potom vykonával učiteľské povolanie, bol však súčasne aj kantorom a organistom pri tamojšej maďarsko-slovenskej evanjelickej cirkvi, ako aj redaktorom Prešpurských novín. Ich vydavateľ Tállayi mu podľa všetkého nemohol za redigovanie novín poskytnúť slušnejší plat, preto si musel vypomáhať kantorstvom, ba aj „korigovaním slovenských kníh, ktoré sa v Prešpurku tlačili“. Mal teda trojaké zamestnanie, aby vôbec mohol nejako vyžiť. Pre agilného Lešku to však nemohlo byť trvalé riešenie. Keď sa nezlepšovali jeho príjmy, hlavne z redigovania novín, rozhodol sa nastúpiť kňazskú dráhu, od ktorej očakával aj lepšie finančné zabezpečenie. Vedenie novín prenechal svojmu priateľovi Jánovi Vyskydenskému a sám odišiel na žiadosť Michala Institorisa-Mošovského do Čiech. Pôsobil najprv desať rokov na českom vidieku v Černilove, v Krížliciach a v Krabšiciach. Odtiaľ prešiel za kazateľa do Prahy, kde dosiahol v marci 1796 vysokú hodnosť superitendanta (biskupa) českých ev. a. v. cirkevných zborov. Už vtedy pod vplyvom Francúzskej revolúcie ako priateľ poddaných roľníkov písal verše o jeho revolučných nádejach a viere v zrušenie poddanstva. V Prahe našiel priaznivé podmienky aj pre básnickú i novinársku tvorbu. Jeho dom, ako hovoria súčasníci sa zmenil na “akýsi hotel de Rambouillet" (pravda, v malom meradle), prvej novočeskej básnickej školy. Tu sa čítali básne a iné príspevky pred uverejnením a potom sa posudzovali." Ani vo vysokej funkcii superitendanta v Prahe sa Leška nezbavil biedy. Preto prijal miesto obyčajného dedinského kňaza v Dunaegyházu pri Pešti (v roku 1798), pretože bolo lepšie platené. Po dvanástich rokoch prešiel do Kiskőrösu, kde aj zomrel.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem diel teologických, vydával aj vlastné i preložené piesne z nemčiny, pričom sa prejavil jeho básnický talent, ktorý chválil aj Pavel Jozef Šafárik. Pre uľahčenie života nevoľných roľníkov v Čechách vydal v roku 1792 v Prahe dielo Nova lotterie pro Hospodáře a Hospodině, ako aj takmer štyristostranovú knihu Poklad národu, aneb prospěšné naučení v pěkných příbezích, tak aby lid byl rozumnější, lepší, možnejší. V Prahe tiež spolupracoval s vynikajúcimi českými básnikmi a v zborníku Antonína Puchmayera Nové básně z roku 1798 uverejňuje epigramy aktuálneho spoločenského zamerania. Veľa jeho básní zostalo v rukopise. Nadaný Leška rýchlo vzbudil pozornosť českých vedeckých pracovníkov. Pravdepodobne na popud Josefa Dobrovského začal v Prahe úmornú a namáhavú excerpciu k Dobrovskému nemecko-českému slovníku. Pred svojím odchodom z Čiech dal nezištne výsledok svojej dlhoročnej a usilovnej práce Dobrovskému, ktorý ho použil pri zostavovaní veľkého Nemecko-českého slovníka. Dlhé roky potom Leška pokračoval v jazykovednom výskume a v zhromažďovaní materiálu, ktorý potom tiež odovzdal najvýznamnejšiemu českému filológovi doby národného obrodenia – Josefovi Jungmannovi pre jeho Česko-německý slovník. S vďačnosťou ho spomínal aj významný slovenský novinár a jazykovedec Juraj Palkovič za obetavú pomoc, ktorú mu Leška poskytol svojimi príspevkami k zostaveniu celoživotného diela Česko-nemecko-latinského slovníka. Lešku označoval za najlepšieho znalca našej reči v tejto dobe. Leška zanechal v rukopise doteraz nedocenenú jazykovednú prácu – lexikálne zrovnávanie slovanských jazykov s maďarčinou, zvané Hungaria polyglota, ktoré vyšlo neskôr tlačou v roku 1825 pod názvom Elenchus vocabulorum Europaeorum….

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosť Štefana Lešku sa stala obľúbenou a často spomínanou. Ján Kollár vo svojej Slávy dcére (zv. IV, znelka 55), stavia ho medzi zaslúžilých Slovanov. Pavol Jozef Šafárik a František Palacký v spoločnom diele Počátkové českého básníctví, obzvláště prosodie (Bratislava 1818, str. 115), dávajú mu celkom oprávnene epiteton „znamenitý“, ktoré mu patrí za jeho literárnu, vedeckú i novinársku prácu.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Osvetové diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1792 – Nová loterie pro hospodáře a hospodyně
  • 1796 – Poklad národu aneb prospešné naučení v pěkných příbězích

Jazykovedné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1825 – Elenchus vocabulorum Europaeorum cumprimis Slavicorum Magyarici usus

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1781 / 1795 – Básne príležitostné

Cirkevné diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1784 – Rozmlouvání jednoho helv. vyslance s ev. a v. Čechem...
  • 1796 – Nová kniha zpěvů...
  • 1797 – Počátečné cvičení v náboženství...
  • 1798 – Summa zákona božího
  • 1808 – Vysvetlení slov. ev. biblie Palkovičovej
  • 1810 – Pjesničky duchovní

Preklady[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1808 – J. H. Campe: Mladší Robinson

Rukopisy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slova slovenská, moravská a některá česká, ktoráž se mají s Slováři připojiti
  • Doplnky k Thámovmu a Tomsovmu slovníku (nezvestný rukopis)