Štefan Pleško
| Štefan Pleško | |
| slovenský letec, letecký inštruktor | |
| Narodenie | 1914 Žilina, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 1980 Winterthur, Švajčiarsko |
Štefan Pleško (* 1914, Žilina – † 1980, Winterthur) bol slovenský letec, letecký inštruktor, zakladateľ športového lietania na Slovensku.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Letecké skúsenosti získal Štefan Pleško počas štúdia na Vysokej školy technickej v Prahe a výcvik na letisku Raná (okres Louny) zakončil získaním výkonnostného stupňa B. Z leteckých modelárov vytvoril v Žiline skupinu nadšencov a záujemcov o plachtársky výcvik (toho času patrilo medzi športové lietanie plachtenie na vetroni). V začiatkoch využívali dva klzáky Zlín V kúpené po verejnej zbierke medzi občanmi Žiliny. Prvý pokusný zlet z kopca Dubeň trval tri minúty - po prelete Váhu a železničnej stanice klzák pristál na futbalovom ihrisku.
Inštruktor Štefan Pleško učil žilinských plachtárov lietať na vojenskom cvičisku Brezový majer (dnešné sídlisko Vlčince), kde v roku 1935 vybudovali vojenské letisko. Na Vlčincoch využívali menší oblý kopec Veľký diel priamo nad vojenským cvičiskom a vzdialenejší kopec Dúbrava nad Bytčicou. S cieľom dosahovať lepšie výkony sa žilinskí plachtári sústredili na vrch Straník, z ktorého ako prvý viackrát vzlietol Štefan Pleško a v roku 1934 predviedol športovému leteckému komisárovi Ing. Josefovi Elsnicovi z Prahy polhodinové plachtenie za juhovýchodného vetra nad Straníkom a Dubňom; pristál pri soche sv. Jána Nepomuckého v Tepličke nad Váhom. Tento let mu bol uznaný ako splnenie výkonnostnej podmienky stupňa C. Štefan Pleško sa stal prvým plachtárom a nositeľom tohto stupňa na Slovensku.[1][2]
Medzi rokmi 1935 a 1946 sa podieľal na konštrukcii troch vetroňov: VP-1 Jánošík, SP-1 Muška a SP-2 Osa.[3]
Štefan Pleško je zakladateľ plachtárstva na Slovensku, bol pri vzniku Ústrednej plachtárskej školy na Slovensku. Takmer všetci vojenskí letci a letci ČSA na Slovensku sa vyškolili na Straníku. Jeho zásluhou sa stal Straník najvyhľadávanejším plachtárskym terénom v ČSR a aj v súčasnosti je rajom závesného lietania a paraglajdingu.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Mgr. Miroslav PECKO, História Žiliny - Z dejín letectva a parašutizmu v Žiline, 2005
- ↑ Časopis Pestrý týden, ročník 1936, vydaný 15.7.1936, článok III.slet československých plachtářů v Žiline
- ↑ Slovenské vetrone [online]. Bačabúk, 3.11.2014, [cit. 2018-05-27]. Dostupné online.