Štruktúrna geológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vrásy a zlomy sú typickými objektmi študovanými na odkryvoch štruktúrnymi geológmi. Zvrásnené bridlice a kvarcity skupiny Meguma, blízko mesta Ovens, Nova Scotia, Kanada.

Štruktúrna geológia je vedný odbor geológie, ktorý sa zaoberá rozložením horninových telies pomocou štúdia geologických štruktúr v priestore, študuje najmä ich vznik a vývoj. Je to interdisciplinárna veda, zahŕňajúca v sebe znalosti z geomorfológie, tektoniky a metamorfných procesov. Na zistenie veku, kedy sa niektorý útvar vymodeloval, využíva geochronológiu. Pri štúdiu deformácie hornín používa metódy štruktúrnej analýzy, ktorú aplikuje pri analýze zmeny tvarov horninových telies. Má význam aj pri vyhľadávaní nerastných surovín, kde sa využíva napr. pri vyhľadávaní štruktúrnych pascí na uhľovodíky, najmä ropy a plynu, pri sledovaní rudných štruktúr, napr. rudných žíl. Pri tom je potrebné analyzovať údaje zo zemského povrchu, vrtov, seizmických alebo iných geofyzikálnych meraní. V súčasnosti sa v štruktúrnej geológii vo zvýšenej miere začína využívať 2D/3D analógové aj počítačové modelovanie.

Metódy výskumu[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúrnogeologický výskum možno rozdeliť na niekoľko základných metód[1][2]:

  • geometrická alebo orientačná analýza - najzákladnejšia metóda analyzuje priestorové a orientačné dáta, používa stereografické projekcie, zhromažďuje a vyhodnocuje informácie získané terénnym výskumom, z máp alebo GIS
  • deformačná analýza - popisuje a klasifikuje štruktúry a úzko nadzväzuje na kinematickú aj orientačnú analýzu
  • kinematická analýza - popisuje ako boli horniny deformované, rekonštruuje deformačné dráhy a umožňuje klasifikáciu štruktúr
  • dynamická analýza - na základe pozorovaných deformačných štruktúr odvodzuje napätia, ktoré spôsobovali deformáciu
  • fyzikálne experimenty a numerické modelovanie - sú doplnkové metódy, ktoré pomáhajú objasniť fungovanie geologických javov, ak majú byť ich výsledky správne, musia zodpovedať javom pozorovaným v prírode

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Marko, F., 2000, Štruktúrna geológia II. Úvod do deformačnej analýzy. Univerzita Komenského, Bratislava, 124 s.
  2. Fossen, H., 2010, Structural Geology. Cambridge University Press, Cambridge, 480 s.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]