Štruktúrna geológia
Štruktúrna geológia je vedný odbor geológie, ktorý sa zaoberá rozložením horninových telies pomocou štúdia geologických štruktúr v priestore, študuje najmä ich vznik a vývoj. Je to interdisciplinárna veda, zahŕňajúca v sebe znalosti z geomorfológie, tektoniky a metamorfných procesov. Na zistenie veku, kedy sa niektorý útvar vymodeloval, využíva geochronológiu. Pri štúdiu deformácie hornín používa metódy štruktúrnej analýzy, ktorú aplikuje pri analýze zmeny tvarov horninových telies. Má význam aj pri vyhľadávaní nerastných surovín, kde sa využíva pri vyhľadávaní štruktúrnych pascí na uhľovodíky, najmä ropu. Pri tom je potrebné analyzovať údaje zo zemského povrchu, vrtov a seizmických meraní. V súčasnosti sa v štruktúrnej geológii vo zvýšenej miere začína využívať 2D/3D modelovanie.
Metódy výskumu [upraviť]
Štruktúrnogeologický výskum možno rozdeliť na niekoľko základných metód[1][2]:
- geometrická alebo orientačná analýza - najzákladnejšia metóda analyzuje priestorové a orientačné dáta, používa stereografické projekcie, zhromažďuje a vyhodnocuje informácie získané terénnym výskumom, z máp alebo GIS
- deformačná analýza - popisuje a klasifikuje štruktúry a úzko nadzväzuje na kinematickú aj orientačnú analýzu
- kinematická analýza - popisuje ako boli horniny deformované, rekonštruuje deformačné dráhy a umožňuje klasifikáciu štruktúr
- dynamická analýza - na základe pozorovaných deformačných štruktúr odvodzuje napätia, ktoré spôsobovali deformáciu
- fyzikálne experimenty a numerické modelovanie - sú doplnkové metódy, ktoré pomáhajú objasniť fungovanie geologických javov, ak majú byť ich výsledky správne, musia zodpovedať javom pozorovaným v prírode
Referencie [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
- Marko, F., Jacko, S.: Štruktúrna geológia I (Všeobecná a systematická). Vydavateľstvo Harlequin ISBN 80-88896-36-3, Košice 1999, 181 s. - učebnica štruktúrnej geológie
