Viacnásobná hviezda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Štvorhviezda)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Trojhviezda HD 188753, príklad viacnásobnej hviezdy (umelcova predstava)

Viacnásobná hviezda je systém pozostávajúci z troch alebo viacerých hviezd, ktoré sa zo Zeme javia pri sebe blízko na oblohe. Toto môže byť dôsledkom fyzickej blízkosti hviezd a ich vzájomného gravitačného pôsobenia, vtedy je viacnásobná hviezda považovaná za fyzickú. V druhom prípade môže byť ich blízkosť iba domnelá, vtedy ide o optický systém.[1][2][3] Fyzické viacnásobné hviezdy sa vo všeobecnosti nazývajú aj viacnásobnými hviezdnymi sústavami.

Väčšina týchto systémov sú trojhviezdy často označované ako trinary alebo temary. Väčšie systémy ako sú štvorhiezdy, päťhviezdy, šesťhviezdy a tak ďalej sa štatisticky vyskytujú menej.

Veľkosť systému viacnásobnej hviezdy sa pohybuje v strede medzi systémom dvojhviezdy, s dvoma hviezdami na stabilných obežných dráhach a otvorenými hviezdokopami, ktoré majú komplexnejšiu dynamiku a obsahujú od 100 do 1000 hviezd.[4] Môžu byť rozdelené do dvoch tried, ktoré odpovedajú týmto dvom extrémom. Väčšina viacnásobných hviezd je usporiadaná hierarchickým spôsobom s menšou obežnou dráhou umiestnenou vo vnútri väčšej obežnej dráhy. V takýchto systémoch je málo interakcií medzi obežnými dráhami, pričom podobne ako u dvojhviezd sú stabilné.[2][5] Ďalšie viacnásobné hviezdy, označované ako trapezia, sú veľmi mladé, nestabilné systémy. Predpokladá sa, že vznikli vo hviezdnych "škôlkach" a rýchlo sa oddelili do stabilnej viacnásobnej hviezdy. Príkladom takého systému je Trapéz v hmlovine Orión.[6][7]

Hierarchia[upraviť | upraviť zdroj]

Systémy trojhviezd[upraviť | upraviť zdroj]

Vo fyzickom systéme trojhviezd, každá hviezda obieha okolo ťažiska systému. Zvyčajne, dve hviezdy vytvoria uzatvorený dvojhviezdny systém a tretia hviezda obieha tento pár vo vzdialenosti oveľa väčšej ako sú obežné dráhy prvých dvoch hviezd. Toto usporiadanie sa nazýva hierarchické.[8][9] Dôvodom pre takéto usporiadanie je, že ak veľkosti vnútorných a vonkajších obežných dráh sú porovnateľne veľké, systém sa môže stať dynamicky nestálym, čo vedie k vyvrhnutiu hviezdy z takéto systému.[10] Trojhviezda, v ktorej nie sú všetky hviezdy gravitačne spojené, môže obsahovať fyzickú dvojhviezdu a ďalšiu optickú hviezdu (spoločníka), akou je napríklad Alfirk, alebo zriedkavo, čisto optická trojhviezda akou je Gamma Serpentis.

Vyššia početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Mobilné diagramy: (a) mnohonásobný - multiplex, (b) simplex, dvojhviezda, (c) simplex, trojhviezda, (d) simplex, štvorhviezda hierarchie 2, (e) simplex, štvorhviezda hierarchie 3, (f) simplex, päťhviezda hierarchie 4

Hierarchické viacnásobné hviezdne systémy s viac ako troma hviezdami môžu vytvoriť viac komplikovaných usporiadaní, ktoré môžu byť znázornené na tzv. mobilnom diagrame. Na obrázku vľavo sú znázornené niektoré príklady. Každá úroveň diagramu znázorňuje rozklad systému na dva alebo viac systémov s menšou veľkosťou. Počet úrovní v diagrame sa nazýva hierarchia.[11]

Jednoduchý diagram hierarchie 1, ako je znázornené v b, popisuje systém dvojhviezdy.

Jednoduchý diagram hierarchie 2 môže popisovať systém trojhviezdy ako je c, alebo štvorhviezdy ako je d.

Jednoduchý diagram hierarchie 3 môže popisovať systémy od štyroch do ôsmich hviezd. Mobilný diagram e znázorňuje príklad štvorhiezdneho systému hierarchie 3 skladajúceho sa z jednej vzdialenej hviezdy obiehajúcej okolo blízkej dvojhviezdy, pričom jedna zložka dvojhviezdy je zároveň ešte bližšou dvojhviezdou.

Skutočným príkladom systému hierarchie 3 je Kastor, tiež známy ako Alpha Geminorum alebo α Gem. Skladá sa z viditeľnej dvojhviezdy (javí sa tak), ktorá po bližšom preskúmaní môže pozostávať z dvoch spektroskopických dvojhviezd. Môže byť aj štvorhviezdou hierarchie 2, podobne ako d, okolo ktorej obieha ďalšia nejasná hviezda, ktorá sa javí ako červená trpaslíčia dvojhviezda. Týmto spôsobom bz y nej bola šesťhviezda hierarchie 3.[12]

Maximálnou hierarchiou v A. A. Tokovininovom katalógu viacnásobných hviezd y roku 1999 je 4.[13] Napríklad, hviezdy Gliese 644A a Gliese 644B sú sformované do blízkej viditeľnej dvojhviezdy, zatiaľ čo Gliese 644B je spektroskopickou dvojhviezdou, takže ide o trojhviezdny systém. Tento systém. Tento systém má vzdialenú viditeľnú obiehajúcu hviezdu Gliese 643 a ešte vzdialenejšiu Gliese 644C. Tieto hviezdy na seba gravitačne pôsobia. Takto vzniká päťhviezda s hierarchiou 4 podobne ako v f.[14]

Vyššie hierarchie sú tiež možné.[9][15] Väčšina týchto hierarchií sú buď stále systémy alebo trpia vnútornými poruchami.[16][17][18] Ostatné komplexné viacnásobné hviezdy sa časom teoreticky rozdrobia na menej komplexné systémy ako sú častejšie pozorované trojhviezdy, prípadne aj štvorhviezdy.[19][20]

Trapézia[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá známa trieda viacnásobných hviezd pozostáva z mladých trapézií, pomenovaných podľa viacnásobnej hviezdy známej ako Trapéz v srdci hmloviny Orión.[6] Takéto systémy nie sú vzácne, ale často sa vyskytujú v blízkosti alebo vo vnútri jasných hmlovín. Tieto hviezdy nemajú štandardné hierarchické vzťahy, ale kompletné pre stabilné obežné dráhy, kde centrum gravitácie nie je pevne fixované na jeden bod, ale pohybuje sa ako hviezdy menia svoje spoločné pozície. Tento vzťah sa nazýva Interplay (súhra).[21] Takéto hviezdy sa nakoniec upokoja a vytvoria blízku dvojhviezdu so vzdialeným spoločníkom, ďalšou hviezdou, ktorá bola kedysi súčasťou systému, ale bola vyvrhnutá svojou veľkou rýchlosťou do medzihviezdneho priestoru.[21] Príkladom takýchto vyvrhnutých hviezd môžu byť AE Aurigae, Mu Columbae a 53 Arietis, ktoré sa dostali do Trapéza v hmlovine Orión pred niekoľkými miliónmi rokov.[22][23]

Obežný pohyb viacnásobných hviezd[upraviť | upraviť zdroj]

Vypočítanie ťažiska dvojhviezd[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade jednoduchej dvojhviezdy (r1), vzdialenosť od ťažiska prvej hviezdy k ťažisku hmoty je daná:

r_1 = a \cdot {m_2 \over m_1 + m_2} = {a \over 1 + m_1/m_2}

kde:

a je vzdialenosť medzi dvoma hviezdnzmi stredmi
m1 and m2 sú hmoty oboch hviezd

Ak a je veľká polos obežnej dráhy na elipse jedného telesa okolo druhého, potom r1 bude veľká polos obežnej dráhy prvého telesa okolo ťažiska hmoty alebo barycentra, a r2 = a - r1 bude veľká polos obežnej dráhy druhého telesa. Ak sa centrum hmoty nachádza vo vnútri masívnejšieho telesa, tak toto teleso sa bude javiť ako rozkmitané s postrehnuteľnou obežnou dráhou.

Ťažiská hmoty[upraviť | upraviť zdroj]

Obrázky sú reprezentačné a nie simulované. Pozícia červeného kríža označuje centrum gravitácie systému.

Orbit1.gif
(a.) Dve telesá rovnakej hmoty obiehajú okolo spoločného ťažiska hmoty alebo barycentra.
Orbit2.gif
(b.) Dve telesá s rozdielnou hmotou obiehajú okolo spoločného barycentra, podobne ako systém Cháron-Pluto.
Orbit3.gif
(c.) Dve telesá s veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systémZem-Mesiac)
Orbit4.gif
(d.) Dve telesá s extrémne veľkým rozdielom v hmote obiehajú okolo spoločného barycentra (podobne ako systém Slnko-Zem)
Orbit5.gif
(e.) Dve telesá s podobnou hmotou obiehajúce po elipse okolo spoločného barycentra.

Označenia a názvoslovie[upraviť | upraviť zdroj]

Označenia viacnásobných hviezd[upraviť | upraviť zdroj]

Komponenty viacnásobných hviezd môžu byť špecifikované pripojením prípon, A, B, C atď., do označenia systémov. Prípony AB môžu byť použité na označenie páru skladajúceho sa z A a B.[24][25] Postupnosť písmen B,C atď. môže poukazovať na odlúčenie od komponentu A. Komponenty objavené v blízkosti už existujúceho komponentu môžu byť označované Aa, Ba atď.[25]

Názvoslovie v katalógu viacnásobných hviezd[upraviť | upraviť zdroj]

Záznam podsystémov v A. A. Tokovininovom hviezdnom katalógu viacnásobných hviezd.

A. A. Tokovininov hviezdny katalóg viacnásobných hviezd používa systém, v ktorom každý podsystém v mobilnom diagrame je kódovaný postupnosťou číslic. V mobilnom diagrame d (na obrázku hore), napríklad, najširšiemu systému sa priradí číslo 1, zatiaľ čo podsystémy obsahujúce jeho základné komponenty budú označené ako 11 a podsystémy obsahujúce jeho druhotné komponenty budú označené ako 12. Podsystémy, ktoré sa objavia pod tým v mobilnom diagrame budú očíslované tromi, štyrmi alebo viacerými číslicami. Keď sa touto metódou popisuje nie-hierarchický systém, rovnaké číslo podsystému sa použije viac ako raz, napríklad, systém s tromi optickými komponentami A, B a C, pričom žiadne dva z nich nemôžu byť zoskupené do podsystému, bude mať dva podsystémy označené číslom 1 označujúcim dve dvojhviezdy AB a AC. V tomto prípade, ak B a C boli potom spojené do dvojhviezd, tak tieto budú mať označenie podsystémov 12 a 13.[26]

Budúce názvoslovie systémov viacnásobných hviezd[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné názvoslovie dvojhviezd a viacnásobných hviezd môže pôsobiť zmätočne pri rôznych spôsoboch rozdielneho označovania novoobjavených dvojhviezd, napríklad, označenia pri objavení optických dvojhviezd a označenia dvojhviezd v zatmení, a horšie, čísla komponentov môžu byť udávané rôzne, v závislosti od rôznych autorov (jeden dá A a druhý dá C).[27] Rokovania začaté v roku 1999 vyústili do štyroch navrhovaných schém na riešenie tohto problému:[27]

  • KoMa - hierarchická schéma využívajúca veľké a malé písmená a arabské a rímske číslice.
  • Metóda označovania Urban/Corbin - hierarchická číselná schéma podobná ako Deweyov desatinný systém.[28]
  • Postupný desatinný systém - nehierarchická desatinná schéma, kde dva komponenty a podsystémy sú označené číslami podľa postupnosti objavenia.[29]
  • WMC, Washingtonský katalóg viacnásobných hviezd - hierarchická schéma, kde prípony použité vo Washingtonskom katalógu dvojhviezd sú rozšírené o dodatočné pripojenie písmen a čísel.

Pre systém označovania, identifikovanie hierarchie vo vnútri systému je výhodnejšie pri identifikovaní podsystémov a vypočítavaní ich vlastností.[30]

Príklady[upraviť | upraviť zdroj]

HD 98800 je štvorhviezdny systém nachádzajúci sa v TW Hydrae asociácii.
  • HR 3617 je viacnásobná hviezda s tromi hviedami, HR 3617A, HR 3617B, a HR 3617C. A a B tvoria fyzickú dvojhviezdu, zatiaľ čo C sa javí ako optická.
  • Alfa Centauri je trojhviezda tvorená párom žltých trpaslíkov (Alfa Centauri A a Alfa Centauri B) a vzdialeným červeným trpaslíkom Proxima Centauri. A aj B tvoria fyzickú dvojhviezdu označovanú ako Alfa Centauri AB, α Cen AB, alebo RHD 1 AB.[31] Stredne necentrálna obežná dráha dvojhviezdy spôsobuje najmenšiu vzdialenosť medzi hviezdami 11 AU a najväčšiu 36 AU. Proxima je od nich vzdialená približne 15 000 AU. Táto vzdialenosť je aj tak porovnateľne malá s medzihviezdnymi vzdialenosťami. Obežná doba Proximy okolo α Cen AB je viac ako 500 000 rokov a nie je isté či na seba gravitačne pôsobia.[32]
  • HD 188753 je fyzická trojhviezda nachádzajúca sa vo vzdialenosti približne 149 ly od Zeme v súhvezdí Labuť. Skladá sa zo žltého trpaslíka HD 188753A, oranžového trpaslíka HD 188753B, a červeného trpaslíka HD 188753C. B a C obehnú okolo seba každých 156 dní a ako skupina obehnú okolo A každých 25,7 rokov. Extrasolárna planéta typu Horúci Jupiter pravdepodobne obieha okolo hlavnej hviezdy HD 188753A,[33] ale jeho existencia je spochybnená nedávnymi výskumami.[34]
  • severná hviezda Polárka alebo Alfa Ursa Minoris (α UMi) je systémom trojhviezdy, kde najbližšia hviezda je extrémne blízko k hlavnej hviezde - tak blízko, že sa dala zistiť iba vďaka gravitačným vplyvom na Polárke A (α UMi A), kým nebola v roku 2006 vyfotografovaná Hubbleovym vesmírnym ďalekohľadom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Hipparcos: Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy, web page, accessed October 31, 2007.
  2. a b MSC - katalóg fyzických viacnásobných hviezd, A. A. Tokovinin, Astronomy and Astrophysics Supplement Series 124 (July 1997), pp. 75–84.
  3. Dvojhviezdy a viacnásobné hviezdy, web page, accessed May 26, 2007.
  4. p. 24, Galaktická dynamika, James Binney and Scott Tremaine, Princeton University Press, 1987, ISBN 0-691-08445-9.
  5. HEINTZ, W. D. (1978). Double Stars. D. Reidel Publishing Company, Dordrecht, 1. ISBN 9027708851.
  6. a b HEINTZ, W. D. (1978). Double Stars. D. Reidel Publishing Company, Dordrecht, 67–68. ISBN 9027708851.
  7. Runaway Stars, Trapezia, and Subtrapezia, Christine Allen, Arcadio Poveda, and Alejandro Hernández-Alcántara, Revista Mexicana de Astronomía y Astrofísica (Serie de Conferencias) 25 (2006), pp. 13–15, Bibcode2006RMxAC..25...13A .
  8. HEINTZ, W. D. (1978). Double Stars. D. Reidel Publishing Company, Dordrecht, 66–67. ISBN 9027708851.
  9. a b Evans, David S. (1968). "Hviezdy o vyššej početnosti". Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400.
  10. A Note on the Stability of Hierarchical Triple Stars with Initially Circular Orbits, L. G. Kiseleva, P. P. Eggleton, and J. P. Anosova, Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 267, #1 (March 1994), pp. 161–166, Bibcode1994MNRAS.267..161K .
  11. pp. 393–394, Evans, David S. (1968). "Hviezdy o vyššej početnosti". Quarterly Journal of the Royal Astronomical Society 9: 388–400.
  12. HEINTZ, W. D. (1978). Dvojhviezdy. D. Reidel Publishing Company, Dordrecht. ISBN 9027708851.
  13. MSC - a catalogue of physical multiple stars, A. A. Tokovinin, 1997–1999, Centre de Données astronomiques de Strasbourg ID J/A+AS/124/75.
  14. Štúdia viacnásobných hviezdnych systémov - IV. The triple-lined spectroscopic system Gliese 644, Tzevi Mazeh et al., Monthly Notices of the Royal Astronomical Society 325, 1 (July 2001), pp. 343–357, Bibcode2001MNRAS.325..343M , DOI:10.1046/j.1365-8711.2001.04419.x; see §7–8 for a discussion of the quintuple system.
  15. HEINTZ, W. D. (1978). Double Stars. D. Reidel Publishing Company, Dordrecht, 65–66. ISBN 9027708851.
  16. [1], Harrington, R.S., Astronomical Journal, 75 (1970), pp.114-118.
  17. [2], Fekel, Francis C., Vistas in Astronomy,30 (1987), pp. 69-76-118.
  18. [3], Zhuchkov, R. Ya.; Orlov, V. V.; Rubinov, A. V., Publications of the Astronomical Observatory of Belgrade,,80 (2006), pp. 155-160.
  19. [4], Rubinov, A. V., Astronomy Reports 48 (2004), pp. 155-160.
  20. [5], Harrington, R. S., Rev. Mex. Astron. Astrofis 3 (1977), pp. 209.
  21. a b HEINTZ, W. D. (1978). Double Stars. D. Reidel Publishing Company, Dordrecht. ISBN 9027708851.
  22. Blaauw, A., Morgan, W.W. (1954). "Vesmírne pohyby AE Aurigae a Mu Columbae v hmlovine Orión". Astrophysical Journal 119: 625. DOI:10.1086/145866.
  23. Hoogerwerf, R., de Bruijne, J.H.J., P.T. de Zeeuw, P.T (2000). "Pôvod vyvrhnutých hviezd". Astrophysical Journal 544: 133–136. DOI:10.1086/317315.
  24. HEINTZ, W. D. (1978). Dvojhviezdy. Dordrecht: D. Reidel Publishing Company. ISBN 9027708851.
  25. a b Format, Washingtonský katalóg dvojhviezd, Brian D. Mason, Gary L. Wycoff, a William I. Hartkopf, Oddelenie astrometrie, Námorné observatórium USA. Accessed on line August 20, 2008.
  26. §2.4, MSC - katalóg fyzických viacnásobných hviezd, A. A. Tokovinin, Astronómia a astrofyzika, doplnok 124 (Júl 1997), pp. 75–84.
  27. a b William I. Hartkopf & Brian D. Mason. Zmätok v názvosloví dvojhviezd: The Washington Multiplicity Catalog. Námorné observatórium USA. prístup: 2008-09-12.
  28. Urban/Corbin Designation Method. United States Naval Observatory. prístup: 2008-09-12.
  29. Sequential Designation Method. United States Naval Observatory. prístup: 2008-09-12.
  30. A. Tokovinin (April 18, 2000). On the designation of multiple stars. prístup: 2008-09-12.
  31. Mason, B.D.; Wycoff, G.L. I. Hartkopf, W.I.. (2008). Washington Visual Double Star Catalog, 2006.5 (WDS). U. S.Naval Observatory, Washington D.C..
  32. Are Proxima and α Centauri Gravitationally Bound?, Jeremy G. Wertheimer, Gregory Laughlin, Astronomical Journal 132, #5 (November 2006), pp. 1995–1997.
  33. Konacki, M. (2005). "An extrasolar giant planet in a close triple-star system". Nature 436 (7048): 230–233. DOI:10.1038/nature03856. PMID 16015323.
  34. Eggenberger, A.; Udry, S.; Mazeh, T.; Segal, Y.; Mayor, M. (2007). "No evidence of a hot Jupiter around HD 188753 A". Astronomy and Astrophysics 466 (3): 1179–1183. DOI:10.1051/0004-6361:20066835.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Individuálne ukážky[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Multiple star na anglickej Wikipédii.