Štyri posledné piesne
| Druh skladby | orchestrálny piesňový cyklus |
|---|---|
| Vznik | 1948 |
| Približná dĺžka | 21 minút |
| Inštrumentácia | |
Nástroje zapojené do hry:
| |
Štyri posledné piesne (Vier letzte Lieder) je dielo nemeckého skladateľa Richarda Straussa, považované za jedno z najkrajších svojho druhu.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Dielo je cyklus štyroch piesní pre soprán a orchester, ktoré skladateľ skomponoval v roku 1948 ako samostatné kusy. Nie je známe, či Strauss zamýšľal vytvoriť cyklus a aký rozsiahly. Piesne vydali pod súhrnným názvom Štyri posledné piesne až po jeho smrti vo vydavateľstve Boosey & Hawkes, čo bol nápad šéfredaktora a Straussovho priateľa Ernsta Rotha.
Piesne sú zhudobnením básni dvoch nemecky píšucich básnikov. Ako prvú Strauss dokončil pieseň Im Abendrot na text Josepha von Eichendorffa, neskôr ho zaujali básne Hermanna Hesseho, z ktorého pera pochádzajú zvyšné tri zhudobnené básne. V Straussových plánoch bolo zhudobniť ešte minimálne jednu Hesseho báseň, avšak v septembri 1949 ho ako 85 ročného zastihla smrť. Dielo malo premiéru až v roku 1950 v Londýne so slávnou sopranistkou Kirsten Flagstad a Filharmonickým orchestrom pod vedením legendárneho dirigenta Wilhelma Furtwänglera.
Charakter hudby[upraviť | upraviť zdroj]
Básne sa zaoberajú témami, ktoré sa Straussa na sklonku života dotýkali - predovšetkým otázkou odchádzania, smrti a spomienkami. Dielo má neskororomantický charakter, so širokou harmonickou paletou, avšak v dobe jeho kompozície už považovaný za nemoderný. Sopránový part sa vyznačuje lyrickým a mimoriadne citlivým vedením melódie s krásnymi nuansami vystihujúcimi obsah textu. Sólový hlas je vedený v popredí bohatého a majstrovsky inštrumentovaného partu pre veľký orchester, s význačným postavením lesných rohov. Napriek myšlienkovému okruhu básni dielo nevyznieva tragicky, ale naopak zmierlivo a vyrovnane.
Vybrané nahrávky[upraviť | upraviť zdroj]
- Kirsten Flagstad, Filharmonický orchester, Wilhelm Furtwängler
- Elisabeth Schwarzkopf, Rozhlasový symfonický orchester Berlín, George Szell
- Lucia Popp, Londýnsky filharmonický orchester, Klaus Tennstedt
- Jessye Norman, Lipský orchester Gewandhaus, Kurt Masur
- Reneé Fleming, Houstonský symfonický orchester, Christoph Eschenbach
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- www.en.wikipedia.org
- Ainsly, Robert: Encyklopédia klasickej hudby. Bratislava: Perfekt, 1997. ISBN 80-8046-085-X
- Burrows, John a kol.: Klasická hudba. Praha: Slovart, 2008. ISBN 978-80-7391-060-0