Štyri posledné piesne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štyri posledné piesne
Vier letzte Lieder
Richard Strauss
Druh skladby orchestrálny piesňový cyklus
Vznik 1948
Približná dĺžka 21 minút
Inštrumentácia

Štyri posledné piesne (Vier letzte Lieder) je dielo nemeckého skladateľa Richarda Straussa, považované za jedno z najkrajších svojho druhu.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo je cyklus štyroch piesní pre soprán a orchester, ktoré skladateľ skomponoval v roku 1948 ako samostatné kusy. Nie je známe, či Strauss zamýšľal vytvoriť cyklus a aký rozsiahly. Piesne vydali pod súhrnným názvom Štyri posledné piesne až po jeho smrti vo vydavateľstve Boosey & Hawkes, čo bol nápad šéfredaktora a Straussovho priateľa Ernsta Rotha.

Piesne sú zhudobnením básni dvoch nemecky píšucich básnikov. Ako prvú Strauss dokončil pieseň Im Abendrot na text Josepha von Eichendorffa, neskôr ho zaujali básne Hermanna Hesseho, z ktorého pera pochádzajú zvyšné tri zhudobnené básne. V Straussových plánoch bolo zhudobniť ešte minimálne jednu Hesseho báseň, avšak v septembri 1949 ho ako 85 ročného zastihla smrť. Dielo malo premiéru až v roku 1950 v Londýne so slávnou sopranistkou Kirsten Flagstad a Filharmonickým orchestrom pod vedením legendárneho dirigenta Wilhelma Furtwänglera.

Charakter hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Básne sa zaoberajú témami, ktoré sa Straussa na sklonku života dotýkali - predovšetkým otázkou odchádzania, smrti a spomienkami. Dielo má neskororomantický charakter, so širokou harmonickou paletou, avšak v dobe jeho kompozície už považovaný za nemoderný. Sopránový part sa vyznačuje lyrickým a mimoriadne citlivým vedením melódie s krásnymi nuansami vystihujúcimi obsah textu. Sólový hlas je vedený v popredí bohatého a majstrovsky inštrumentovaného partu pre veľký orchester, s význačným postavením lesných rohov. Napriek myšlienkovému okruhu básni dielo nevyznieva tragicky, ale naopak zmierlivo a vyrovnane.

Vybrané nahrávky[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]