Štyri posledné piesne

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štyri posledné piesne
Vier letzte Lieder
Druh skladby
orchestrálny piesňový cyklus
Vznik
1948
Časti
  1. Frühling
  2. September
  3. Beim Schlafengehen
  4. Im Abendrot
Inštrumentácia
Picc., 3 Fl., 2 Ob., Cor.i., 2 Cl., Cl.b., 2 Fag., Cfg. - 4 Cor., 3 Tr., 3 Tromb., Tb. - Timp. - Ar. - Soprano Solo - Archi.
Približná dĺžka
21 min.

Štyri posledné piesne (Vier letzte Lieder) je dielo nemeckého skladateľa Richarda Straussa, považované za jedno z najkrajších svojho druhu.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo je cyklus štyroch piesní pre soprán a orchester, ktoré skladateľ skomponoval v roku 1948 ako samostatné kusy. Nie je známe, či Strauss zamýšľal vytvoriť cyklus a aký rozsiahly. Piesne vydali pod súhrnným názvom Štyri posledné piesne až po jeho smrti vo vydavateľstve Boosey & Hawkes, čo bol nápad šéfredaktora a Straussovho priateľa Ernsta Rotha.

Piesne sú zhudobnením básni dvoch nemecky píšucich básnikov. Ako prvú Strauss dokončil pieseň Im Abendrot na text Josepha von Eichendorffa, neskôr ho zaujali básne Hermanna Hesseho, z ktorého pera pochádzajú zvyšné tri zhudobnené básne. V Straussových plánoch bolo zhudobniť ešte minimálne jednu Hesseho báseň, avšak v septembri 1949 ho ako 85 ročného zastihla smrť. Dielo malo premiéru až v roku 1950 v Londýne so slávnou sopranistkou Kirsten Flagstad a Filharmonickým orchestrom pod vedením legendárneho dirigenta Wilhelma Furtwänglera.

Charakter hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Básne sa zaoberajú témami, ktoré sa Straussa na sklonku života dotýkali - predovšetkým otázkou odchádzania, smrti a spomienkami. Dielo má neskororomantický charakter, so širokou harmonickou paletou, avšak v dobe jeho kompozície už považovaný za nemoderný. Sopránový part sa vyznačuje lyrickým a mimoriadne citlivým vedením melódie s krásnymi nuansami vystihujúcimi obsah textu. Sólový hlas je vedený v popredí bohatého a majstrovsky inštrumentovaného partu pre veľký orchester, s význačným postavením lesných rohov. Napriek myšlienkovému okruhu básni dielo nevyznieva tragicky, ale naopak zmierlivo a vyrovnane.

Vybrané nahrávky[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]