Šurianky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°25′29″S 18°01′16″V / 48.4246°S 18.0211°V / 48.4246; 18.0211
Šurianky
obec
Šurianky.jpg
Kostol sv. Kataríny Alexandríjskej v Šuriankach
Šurianky vlajka.jpg
Vlajka
Šurianky erb.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nitra
Región nitriansky
Nadmorská výška 160 m n. m.
Súradnice 48°25′29″S 18°01′16″V / 48.4246°S 18.0211°V / 48.4246; 18.0211
Rozloha 10,4 km² (1 040 ha) [1]
Obyvateľstvo 598 (31. 12. 2014) [2]
Hustota 57,5 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1265
Starosta Viliam Búcora[3] (SMER-SD)
PSČ 951 26
ŠÚJ 500780
EČV NR
Tel. predvoľba +421-37
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Šurianky, Hlavná 54, 951 26 Šurianky
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Nitrianskeho kraja.
Štatistika: MOŠ/MIS
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Šuriankyobec na západnom Slovensku. Ležia v Nitrianskom samosprávnom kraji, konkrétne v severnej časti okresu Nitra približne 15 km severne od krajského mesta Nitra. Susedia s deviatimi obcami (Hruboňovo, Výčapy-Opatovce, Ľudovítová, Čakajovce, Zbehy, Čab, Nové Sady, Malé Zálužie). Počet obyvateľov je 598 (31. 12. 2014)[4], čo radí Šurianky medzi stredne veľké obce. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1265. Šurianky sú súčasťou OZ MAS Mikroregión Radošinka.

Fyzickogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Litogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Územie obce Šurianky sa z geologického hľadiska nachádza v Podunajskej panve, konkrétne na Nitrianskej pahorkatine. Tento priestor nie je po geologickej stránke veľmi rôznorodý. Tvorí ju iba geologické podložie kvartéru. Oblasť je charakteristická fluviálnymi, deluválnymi a eolickými sedimentmi, čo znamená, že z hľadiska horninového podložia tu prevládajú spraše a sprašové hliny, hrubozrnné piesky, piesčité štrky až štrky.[5]

Morfogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Celé územie obce Šurianky sa nachádza v Podunajskej pahorkatine v podcelku Nitrianska pahorkatina, konkrétne v časti Bojnianska pahorkatina.

Geomorfologické jednotky na území obce Šurianky[6]
sústava Alpsko-himalajská
podsústava Panónska panva
provincia Západo-panónska panva
subprovincia Malá dunajská kotlina
oblasť Podunajská nížina
celok Podunajská pahorkatina
podcelok Nitrianska pahorkatina
časť Bojnianska pahorkatina

Súčasný stav reliéfu nadväzuje na vývoj v období kvartéru. Bojnianska pahorkatina je charakteristická mierne modelovaným reliéfom, vytvoreným prítokmi rieky Nitra (Radošinka, Perkovský potok).[5] Územie Šurianok je charakteristické dolinou, ktorú vymodeloval Perkovský potok, v smere sever – juh. Prevýšenie od najnižšie položeného miesta v obci, ktoré sa nachádza v koryte potoka na hraniciach s obcou Zbehy (približne 145 m n. m.), po najvyšší bod – vrch Hložín (231 m n. m.) je 86 m.

Klímageografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Celá Slovenská republika leží uprostred mierneho pásma severnej pologule, ktoré je typické výraznou premenlivosťou a nestálosťou počasia. Územie obce sa v rámci členenia Slovenskej republiky na klimatické oblasti nachádza v teplej oblasti. Spadá do okrsku, ktorý je charakterizovaný ako teplý, suchý s miernou zimou.[7][8]

Priemerné teploty sa v obci pohybujú okolo 10°C. Najteplejším mesiacom je júl, najchladnejším, mesiac január. V priemere spadne v území obce približne 530 mm zrážok ročne, pričom najdaždivejším mesiacom je na základe dlhodobých meraní mesiac jún, najmenej zrážok spadne počas februára.

Hydrogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Územím obce Šurianky preteká len Perkovský potok. Ten na územie obce Šurianky priteká od severu. Ďalej je vedený popri poľnohospodárskych pozemkoch a obecných hájoch. Následne, zhruba po 300 metroch vteká do intravilánu obce, preteká jeho centrálnou časťou, južným smerom. Tečie popri súkromných parcelách Hornej a Dolnej Domoviny. Južne od intravilánu Šurianok priberá bezmenný prítok, ktorý pramení v údolí pod vrchom Hložín, v háji nazývanom Starý Majer, preteká západne od intravilánu osady Perkovce a na dolnom toku preteká územiami obcí Čakajovce a Zbehy, kde sa v nadmorskej výške približne 140 m n. m. vlieva do potoka Radošinka a tvorí tak jej posledný významný ľavostranný prítok.

Pedogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Pôdy obce Šurianky

Celková výmera obce je 1 040 ha. Z celkovej rozlohy sa na poľnohospodárske účely využíva až 94,37% plochy. Zastavaných je 4,54% z celkovej plochy. Z poľnohospodárskej plochy najväčšie zastúpenie má orná pôda (98%). Najmenej je trvalých trávnych porastov.[4]

Na území obce sa vyskytujú štyri pôdne typy: regozeme, hnedozeme, čiernice, gleje. Z pôdnych typov na území obce prevládajú regozeme. V obci vznikli na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné hnedozeme. Hnedozeme sa v Šuriankch vyskytujú v nadmorských výškach okolo 200 m n. m. vo východnej časti obce. Vznikli hlavne na sprašiach pôvodne pod listnatými lesmi. Čiernice vznikli na fluviálnych sedimentoch v širších nivách vodného toku, ktoré neboli rušené záplavami a kde spodná voda nemá veľké výkyvy. Tieto pôdne typy sú v obci využívané pre poľnohospodárske účely. V obci sa na týchto pôdach nachádzajú aj menšie háje prevažne s agátovým (Robinia pseudoacacia) a topoľovým (Populus) porastom. Popri potoku v centrálnej časti obce sa vyskytuje aj pôdny typ - glej. Gleje sa nachádzajú na fluviálnych sedimentoch, najčastejšie v terénnych depresiách nivy. Rastie tu vlhkomilná vegetácia, z drevín najmä jelša (Alnus), breza (Betula), vŕba (Salix) a topoľ (Populus). Z hľadiska pôdnych druhov sa v obci vyskytujú bezskeletnaté hlinité a ílovitohlinité pôdy.[9][10][11]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2014 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2015-04-30. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. a b [1] Databáza DATAcube, Štatistický úrad Slovenskej republiky, 2015.
  5. a b PRISTAŠ, J. 2000. Vysvetlivky ku geologickej mape Podunajskej nížiny – Nitrianskej pahorkatiny 1 : 50 000. Bratislava : ŠGÚDŠ, 2000. ISBN 80-88974-26-7
  6. MAZÚR, E. – LUKNIŠ, M. 1986. Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Mierka 1 : 1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová T. red. Bratislava : VKÚ, 2002, s. 88. ISBN 80-88833-27-2
  7. MICHAELI, E. A I. 1999. Regionálna geografia Slovenskej republiky I. časť, 1. vyd. Prešov : Fakulta humanitných a prírodných vied, 1999. 256 s. ISBN 80-8872-41-1
  8. LAPIN, M. A I., 2002. Klimatické oblasti. Mierka 1:1 000 000. In: Atlas krajiny Slovenskej republiky. Hrnčiarová, T. red.1. vyd. Bratislava : VKÚ, 2002. s. 117. ISBN 80-88833-27-2
  9. DUBCOVÁ, A. A I. 2005. Geografia Slovenska. http://www.kgrr.fpv.ukf.sk/GSR/vyvoj.htm (2013-10-15)
  10. LAUKO, V. 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky l.vyd. Bratislava : MAPA Slovakia s.r.o., 2003. 106. ISBN 80-89080-07-3
  11. VÝSKUMNÝ ÚSTAV PÔDOZNALECTVA A OCHRANY PÔDY. Mapa bonitovaných pôdno - ekologických jednotiek (BPEJ). http://www.podnemapy.sk/bpej/viewer.htm (2013-11-10)