Ťien-5

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
J-5
Shenyang J-5.jpg
Ťien-5
Základne informácie
Výrobca Šen-jang fej-ťi kung-s'
Prvý let 19. júla 1956
Zavedený 1958
Vyradený 1992 (Čína)
Charakter cvičná verzia ešte v prevádzke
Hlavný používateľ Čína
KĽDR
Pakistan
Vietnam
Výroba 19561986
Vyrobených vyše 1 820
Varianty Mikojan-Gurevič MiG-17

Ťien-5 alebo J-5 (podrobnosti o názve pozri nižšie) je čínske jednomiestne stíhacie lietadlo, ktoré bolo odvodené od sovietskeho MiGu-17.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Čínske názvy sú:

  • Ťien-5 - čín. 歼-5 - pchin-jin: jian-5 - doslova "Ničiť-5" [1]
  • Ťien-5 čan-tou-ťi - čín. 歼-5战斗机 - pchin-jin: jian-5 zhandouji - doslova "stíhač Ničiť-5" [2]
  • Ťien-5 ťien-ťi-ťi - čín. 歼-5歼击机 - pchin-jin: jian-5 jianjiji - doslova "stíhač Ničiť-5" [3]
  • Ťien-ťi-ťi-5 - čín. 歼击机-5 - pchin-jin: jianjiji-5 - doslova "stíhač 5/úderný stroj "Ničiť -5" [4]
  • skrátene (podľa prvého písmena názvu v pchin-jine): J-5

Lietadlá boli exportované pod označením F-5. Kódové označenie NATO pre tieto lietadlá bolo "Fresco".

Do roku 1964 sa lietadlá označovali:

  • Tung-feng-101 - pchin-jin: dongfeng-101 alebo
  • Typ 56

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

J-3 (čínska verzia MiGu-15bis) ako exponát leteckého múzea
J-5 (čínska verzia MiGu-17) severokórejského letectva

Stíhacie lietadlá boli prioritou pre čínske vojenské letectvo. Prvé prúdové lietadlá tohto typu boli MiGy-15 dodané do Číny vďaka spolupráci so ZSSR. Ako miestny názov pre tieto lietadlá prijali označenie J-2. Čínske lietadlá sa zúčastnili bojov s americkými lietadlami počas Kórejskej vojny. Bohužiaľ, skúsenosti z bojov neboli pre čínske orgány príliš povzbudivé. Číňanmi pilotované MiGy-15 čoraz viac nestačili na americké F-86 Sabre, pretože úroveň výcviku čínskych pilotov bola nízka. Postupne aj výkony lietadiel MiG-15 boli v niektorých parametroch o čosi nižšie než výkony F-86 Sabre. Táto situácia donútila Číňanov zaviesť do výzbroje modernizovanú verziu MiG-15bis, ktorý dostal označenie J-3. Američania nezostávali pozadu, a tak aj ich F-86 Sabre podliehali ďalším modernizáciám, ktoré im mali poskytnúť určité výhody. Tentokrát boli prijaté viaceré rozhodné opatrenia na rozhodovanie o zakúpení licencie v Sovietskom zväze na najnovší produkt MiGu, ktorým bolo lietadlo MiG-17. Výrobné linky v Číne začali s montážou lietadiel J-4, také bolo miestne označenie pre MiG-17. Všetky vtedy vyrobené lietadlá boli zostavené z dielov dovezených zo ZSSR. Týmto spôsobom výroby nebolo potrebné ďalej pokračovať, pretože v októbri 1954 sa uskutočnilo dôležité rozhodnutie. Čína totiž podpísala dohodu o licenčnej výrobe najnovšej verzie MiG-17F. Lietadlo bolo charakteristické novým prúdovým motorom Klimov VK-1F s prídavným spaľovaním. Na základe dohody so ZSSR dal ZSSR Číne technickú dokumentáciu, dve vzorové lietadlá, 15 sád k montáži na mieste, diely a komponenty pre výrobu ďalších desiatich kusov lietadiel. Prvý let MiGu-17 vyrobeného v Číne sa uskutočnil 8. apríla 1955. Bolo to ale lietadlo, ktoré bolo v Číne iba zmontované – všetky diely potrebné k montáži boli dovezené zo ZSSR. Prvý let lietadla (vtedy označovaného ako Tung-feng-101 alebo Typ 56), ktoré bolo úplne iba čínskej výroby sa uskutočnil 19. júla 1956.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stroje J-5 a JJ-5 boli v čínskom letectve používané vo veľkých počtoch, kým ich nahradili modernejšie stíhačky J-7. Malý počet dvojmiestnych JJ-5 je však stále v službe. Súčasnými používateľmi cvičného JJ-5 sú Čína, Pakistan a Zimbabwe. Jednomiestne stíhacie J-5 a ich sovietsky vzor MiG-17 v súčasnosti používajú vzdušné sily Burkiny Faso, Mali, Mozambiku, KĽDR, Demokratickej republiky Konga, Somálska, Sudánu a Tanzánie.

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

  • J-5 – základná jednomiestna verzia dennej stíhačky. Označenie J-5 získal v roku 1964. Predtým bolo lietadlo označované ako Typ 56 alebo Tung-feng-101. Montáž verzií J-5 bola dokončená v roku 1969.
  • J-5A – licenčná verzia sovietskeho MiGu-17PF. Lietadlo bolo vybavené radarom RP-1, vďaka ktorému mohol na rozdiel od J-5 operovať v ktorúkoľvek dennú dobu a za každého počasia. Lietadlá J-5A sa začali vyrábať v roku 1964, ale za jeho montáž zodpovedali závody v Čcheng-tu. Montáž lietadiel J-5A bola dokončená v roku 1969.
Dvojmiestny cvičný JJ-5
  • JJ-5 – navrhnutý čínskymi inžiniermi z Chengdu Aircraft Corporation v roku 1964. Dvojmiestna cvičná-bojová verzia (podobný projekt sa pripravoval aj v ZSSR, kde bol MiG-17 prerobený na dvojmiestnu cvičnú-bojovú verziu, projekt však nebol nikdy zrealizovaný). Lietadlo JJ-5 po prvýkrát vzlietlo 8. mája 1966. Výroba tejto verzie trvala až do roku 1986. Vyrobených bolo až 1061 exemplárov.
  • J-5 torpédonosné lietadlo/bombardér – nerealizovaná verzia pre námorné letectvo. Bol vyrobený iba jeden prototyp.
  • F-5 – exportná verzia lietadla J-5.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Krajiny, ktoré používali lietadlá J-5
Bangladéšske vzdušné sily

Špecifikácie (J-5)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 11,09 m
  • Rozpätie: 9,628 m
  • Výška: 3,8 m
  • Plocha krídel: 22,6 m²
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 6 000 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × Wopen WP-5 s ťahom 25,5 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 130 km/h (vo výške 5000 m)
  • Dolet: 1 424 km (s prídavnými nádržami a vo výške 10000 m)
  • Dostup: 16 500 m
  • Stúpavosť: 65 m/s

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1× kanón Typ 37 kalibru 37 mm
  • 2× kanón Typ 23-1 kalibru 23 mm

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Shenyang J-5 na poľskej Wikipédii a Shenyang J-5 na anglickej Wikipédii.